Od Tatier k Dunaju je zrazu za pár rokov banánová republika aj bez banánovníkov
Stanislav MORONG
Uplynulo dvadsať rokov, čo sa Slovenskom s ničivosťou uragánu prehnal ekonomický zázrak tzv. reštrukturalizácie priemyslu, ktorý sa ako nepodarená infekcia rozšíril aj do odvetvia poľnohospodárstva.
V spojení s ďalšími nástrojmi neoliberálnych ekonomických praktík, ako privatizácia strategických podnikov a sieťových odvetví, znamenal pre túto krajinu nie toľko omieľané začlenenie sa do Európy, ale skôr šprint skratkou do rovníkovej Afriky. Aby sme neboli celkom negativistickí, treba objektívne priznať, že stovky prosperujúcich firiem a hospodárstiev s desiatkami tisícok zamestnancov naši kormidelníci nahradili tromi automobilkami s niekoľkými tisíckami zamestnancov, a to ešte v regiónoch, kde nezamestnanosť Slováci poznajú tak akurát z médií.
■ ZDECIMOVANÝ AGROREZORT
Experiment neoliberálov v poľnohospodárstve priniesol skutočne markantné výsledky. Produkčnou schopnosťou medzi všelijako dotačne zvýhodnenými poľnohospodármi v Európe sa Slovensko v uplynulých dvoch desaťročiach z potravinovo sebestačnej krajiny prepracovalo medzi poľnohospodárske „veľmoci“ ako Somálsko, Sudán a im podobné štáty. Je tu však jeden významný argument, ktorý opäť pojašených kritikov stavia do roly nedoukov. Slovensko predsa nemôže byť zaostalou agrárnou krajinou. Čo na tom, že 90 percent ročnej spotreby bravčového mäsa musíme doviezť z cudziny! Stojí vôbec za povšimnutie, že aj tých doma vyprodukovaných 10 percent bravčoviny je zo slovenských fariem vlastnených Dánmi, Holanďanmi a inými nenašincami, pretože je nad intelektový potenciál Slováka manažovať takú sofistikovanú činnosť, ako je chov ošípaných?!
My predsa máme navyše ako títo západní sedliaci; my budujeme znalostnú spoločnosť. Nepotrebujeme remeselníkov, ľudí so stredoškolským vzdelaním, každý Slovák musí byť minimálne bakalár; optimálnou úrovňou vzdelania u jednotlivca je absolvovanie aspoň dvoch univerzít situovaných pomaly v každej strediskovej obci. Vysoké školy v honbe za dotáciami na študenta prenasledujú bezdomovcov v uliciach; za účasť na pseudoprijímacích pohovoroch im sľubujú pobyt v teple a rozdávajú darčeky. Čo na tom, že na trhu práce chýbajú remeselníci a za dane slovenských daňových poplatníkov vyštudovaní nemajú šancu uplatniť sa v slovenskom hospodárstve?!
■ VELIČENSTVO TRH
Neoliberálny supermanažér slovenského ekonomického zázraku má poruke zaklínaciu formulku – trh to predsa vyrieši! Všemocný, neomylný, na úroveň modly postavený trh si poradí aj s prebytkom vzdelaných Slovákov. Jednoducho netreba sa dať zmiasť demagógmi, ktorí stále niečo tárajú o výpredaji zdrojov tohto štátu, energetickej infraštruktúry a iných vitálnych hospodárskych odvetví . Stačí sa pozrieť na efekty, ktoré sme dosiahli vďaka premysleným krokom pri privatizácii trebárs aj toľko omieľanej a ponevieranej energetiky. Pozrite sa, milí ekonomickí nedoukovia, ako sa robí biznis na úrovni doby. Slovenský štátny podnik „sprivatizuje“ napr. štátny podnik EDF (Elektricité de France) a hneď tu máme niekoľko pozitívnych ekonomických efektov a ukazovateľov! Žiaľ, len na prospech Francúzska. Slovenský občan sa však môže hrdo hlásiť k jednej z najvyšších cien elektrickej energie v rámci EÚ. Len na daniach z dividend francúzsky EDF ročne obohatí tamojší štátny rozpočet o milióny eur, za čo sú mu zvlášť vďační francúzski dôchodcovia, ktorým pomohol takto udržať vysoko nastavený životný štandard...
■ GORILIE KONTÁ
Gorila, ktorá sa hospodárskemu opičeniu učila u samotného guru ekonomického úpadku, naučila svojich priaznivcov profitovať aj z predaja lacnej pracovnej sily. Kvôli vlastným províziám od zahraničných investorov ponechali odmeňovanie ľudí na úrovni len chabo postačujúcej na ich základnú fyzickú revitalizáciu. A to všetko preto, lebo na Slovensku je nízka produktivita práce. Argument vhodný na terapiu do psychiatrickej liečebne, rovnako ako strategický nástroj naplnenia štátneho rozpočtu daňou z plynového kotla, čo nepopierateľne už o mesiac-dva životnou úrovňou zaradí slovenského občana napr. na úroveň občana Švajčiarska. Bolo by načase, pretože podľa veštby nedávno zosnulého šéfmanažéra reštrukturalizácie slovenského priemyslu na golfové ihriská sme tam mali byť už minimálne osemnásť rokov. Možno aj preto sú „gorily“ pokojné, ešte stále je toho dosť, čo sa dá občanovi vytrhnúť z ruky a napchať si do nenásytného bachora.
■ ZATÍNAJÚ DO ŽIVÉHO
Práve teraz, priamo pod nosom hlásnika transparentnosti v agrorezorte, jedna tlupa „goríl“ drancuje slovenský prales. Pred očami nešťastných Slovákov miznú milióny kubických metrov dreva. Slovenské hory miznú ako dažďový prales. Kedysi premyslene, výberovou ťažbou exploatované lesy drancujú holorubmi s plochou niekoľkých desiatok hektárov. Deje sa tak bezohľadnou, nie kalamitou vynútenou ťažbou v privátnych aj štátnych lesoch, na území prírodných parkov aj mimo ich území. Drancujú bez rozdielu slovenské, rakúske, nemecké či ďalšie firmy.