Nechápu, čo čítajú!

Odpoveď na otázku, čo vedia žiaci pred tým, než opustia brány základných škôl, malo priniesť tradičné testovanie deviatakov, ktoré absolvovalo takmer 44 tisíc detí. O výsledkoch testovania Monitor 9 sa rozprúdila živá verejná debata. Slovenskí deviataci v tomto roku pri celoštátnom testovaní neprekonali hranicu priemernosti. Na jednej strane dosiahli mierne zlepšenie v matematike, na druhej strane im body klesli v slovenčine. Opäť sa ukázalo, že problémy robí žiakom základných škôl najmä porozumenie čítaného textu.

Testy z matematiky, slovenského jazyka a jazyka národnostnej menšiny písali deviataci z 1 449 základných škôl. Ako zhodnotil minister školstva Dušan Čaplovič, v matematike deti ukázali, že vedia zvládnuť nový typ úloh z aritmetiky a algebry. Horšie to už bolo s predstavivosťou v geometrii a kombinatorike. Priemer zreteľnejšie neprekonali ani pri slovenčine. „Mali ťažkosti s porozumením zmyslu obsahu textu, čo tu pretrváva z minulých rokov,“ skonštatoval minister. Vysvetľuje to tým, že školáci nečítajú. „Keď prídem do náhodne vybratých tried a pýtam sa detí, čo čítajú, zväčša povedia, že Harryho Pottera, ale aj to je už dosť zriedkavé. Žiaci nepracujú s čítaným textom. Chápem to ako daň dobe, keďže sú tu nové informačné systémy, ktoré sú pre mladých ľudí príťažlivejšie ako čítanie literatúry.“ Podobne to vidí aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská: „Keďže naši žiaci nečítajú, výsledky zo slovenčiny sú horšie.“ Pripomenula, že testovanie deviatakov kopíruje medzinárodné testy, ktoré sledujú matematickú a čitateľskú gramotnosť v krajinách OECD. Tam síce slovenské školstvo pri matematike dosahuje medzinárodný priemer, pri pochopení literárnych textov však výrazne zaostávame.

Priemerne deviataci svoje testy z matematiky napísali na 57,5 percenta, medziročne sa teda mierne zlepšili. Vlani žiaci testy napísali na 52,9 percenta. V slovenčine bola priemerná úspešnosť 54,5 percenta. Tu nastalo mierne zhoršenie, keďže v testovaní z roku 2011 dosiahol ich výsledok 58,2 percenta. Z krajov bol v matematike najúspešnejší Prešovský kraj, ktorý dosiahol priemer 60,6 percenta, najmenej úspešný bol Banskobystrický kraj s 53,6 percenta. Spomedzi okresov sa v matematike darilo najmä v Stropkove (82,3 percenta), Medzilaborciach a Snine. V slovenskom jazyku a literatúre sa darilo najmä Trenčianskemu kraju, ktorý dosiahol 55,9 percenta, najmenej Košickému kraju s 52,1 percenta. Spomedzi okresov bol najúspešnejší opäť Stropkov (69,4 percenta), nasleduje Bratislava I a III a Snina. V matematike mali porovnateľné výsledky chlapci aj dievčatá, v slovenčine boli lepšie dievčatá.

(rkh)



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.