Netreba kľučkovať – Budapešť provokuje


turul štvorecDôležitá je historická a politická pamäť o súvislostiach maďarskej politiky

Dušan D. KERNÝ

Ostrý protest proti jednostrannému a slovenskému parlamentu neohlásenému zasadaniu výboru maďarského parlamentu s podvýborom pre autonómiu v Komárne, je oprávnený. Z maďarskej strany nejde totiž o neštandardný prístup.

Na rozdiel od minulosti však teraz máme výhrady k medzinárodne spochybňovanému vedeniu maďarského parlamentu. V Maďarsku prijímané zákony sú trvalo predmetom medzinárodných výhrad. Zasadanie členov takéhoto parlamentu v Komárne nezakryte chce rozdeliť príslušníkov menšiny z pohľadu Budapešti na správnych (SMK) a nesprávnych (Most – Híd) a priamo vplývať na zmenu voličských nálad na Slovensku. „Výborníci“ nehľadali na Slovensku Maďarov, ale najmä voličov s dvojitým občianstvom s právom voliť v Maďarsku, doma im totiž ubúdajú. Zasadanie bolo premysleným testom „priepustnosti“ slovenskej vlády a vládnej strany Smer-SD. Do činenia máme so strategickou koncepciou iného poňatia dejín, ako aj pomerov v EÚ.

Maďarská jednostranná akcia prišla v čase, keď slovenská politika nechce jatriť staré rany a chce spoluprácu tak dvojstrannú, ako aj vo Vyšehradskej štvorke. Vyvolávanie napätia je nielen chybou, ale je škodlivé aj podľa názoru maďarskej menšinovej parlamentnej strany na Slovensku. Podľa jej predsedu B. Bugára nie ani v záujme celej menšiny, slovenských občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Deje sa to v čase, keď čelíme takmer štyri roky rozsiahlej kríze. Veľmi ťažko doľahla práve na maďarských občanov. A to v oveľa väčšej miere ako na slovenských. Prvoradým problémom európskej politiky prestala byť naliehavosť riešenia postavenia menšín. Prvoradé sú spoločné, ako aj národné riešenia zložitej situácie.

turulProblémy dnešnej mnohostrannej krízy sa dotýkajú všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť. Práve z tohto dôvodu je pre nás slovenská štátna identita taká dôležitá. Zasadanie parlamentného výboru cudzieho štátu na našom území vyvoláva zásadnú otázku – ide o prejav zodpovednosti maďarských poslancov za občanov iného štátu? Odpoveď: je to súčasť trvalého historického pokusu budapeštianskej politiky preberať zodpovednosť za občanov iných suverénnych štátov. Zasadanie v Komárne je jasnou snahou o stranícky a politický vplyv na občanov iného štátu. Treba ho posudzovať v širších súvislostiach, najmä s nedávnym škandálom v Rumunsku. Bol to pokus vrátiť späť dejiny na území, kde žije menšina. Jednoznačne to zamedzila rumunská strana. Protesty proti novo oživenému, historicky bezdôvodnému kultu admirála Horthyho sú aj v samotnom Maďarsku. Aktéri ich označujú podľa spravodajcu TASR „za vládny pokus vrátiť antisemitizmus, rasizmus a nenávisť proti cudzincom“, teda Nemaďarom, do aktuálnej politiky.

ZNEUŽITE AKADEMICKEJ PÔDY

V Rumunsku išlo zo strany maďarských oficiálnych činiteľov o akciu na prospech postáv aj u nás vždy neprijateľného horthyovského režimu. Na Slovensku vlastne o praktické zneužívanie univerzitnej pôdy na politické ciele. Univerzita v Komárne sa stala takrečeno kádrovou školou jednej, dnes už mimoparlamentnej maďarskej menšinovej etnickej strany. Vznikla pritom s podobnými argumentmi o európskych normách, do akých sa teraz halilo zasadanie maďarského parlamentného výboru. Typický je aj slovník oficiálnych predstaviteľov či už v Budapešti alebo menšinových politikov na Slovensku: pre nich je Slovensko stále v aktuálnom politickom jazyku Felvidékom. Pritom ide o označenie z čias neživotaschopného útvaru, ktorý sa rozpadol, a preto na jeho troskách vzniklo tak Slovensko, ako aj Maďarsko. Nikto nie je bezvýhradným jediným dedičom uhorských dejín.

POCHYBNÁ SOLUPATRIČNOSŤ

Práve tento maďarský parlament, jeho terajší, medzinárodne spochybňovaný predseda vyhlásil 4. jún za Deň národnej spolupatričnosti. Tento rok vyhlásil tézu: „Každý Maďar je zodpovedný za všetkých Maďarov.“ Prezident MR 4. júna 2012 hovoril o „všestranne nespravodlivom diktáte Trianonu“. Ide o 4. jún,  deň podpisu Trianonskej zmluvy. Tá po prvý raz medzinárodne určila hranice nášho územia a Slovensko ako medzinárodný subjekt. A Maďarom, ktorí boli v Uhorsku menšinou, dala v roku 1918 ich národný štát. Na veľkú vládnu slávnosť pred parlamentom v Budapešti tento rok prizvali deti aj zo Slovenska. V Štúrove sa zároveň v ten deň konal koncert tak, aby bol počuteľný aj na druhej strane Dunaja v Ostrihome ako „symbol spojenia násilne roztrhnutých rodín“. To isté demonštrovali účastníci zasadania položením kytíc v niektorých juhoslovenských obciach.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.