Žiadame zachovať Deň ústavy ako deň zrodu právnej existencie Slovenska
Ján ČERNÝ
Jedným z mnohých opatrení vlády Roberta Fica na udržanie schodku verejných financií, ktoré nám zanechala v rozvrate predchádzajúca vláda, je aj zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Jedného by sa mala vzdať cirkev, jedného štát. Návrh na zrušenie sviatkov sa týka 1. septembra, Dňa Ústavy SR a 15. septembra Sedembolestnej Panny Márie.
Cirkev zatiaľ návrh zamietla. Musela by sa otvoriť Vatikánska zmluva. Kompromis je, že by sa slávil najbližšiu voľnú nedeľu. Prečo však spomedzi necirkevných sviatkov vláda uvažuje o zrušení práve Dňa Ústavy, nevedno... Je pravda, že musí niečo robiť, aby ušetrila miliardy eur. Veríme, že v duchu známeho – keď sa rúbe les, lietajú triesky – neprídeme o jeden z najvýznamnejších sviatkov nášho štátu – Deň ústavy, ktorý si pripomíname každoročne prvého septembra. Veríme, že vláda vypočuje aj náš hlas. Argumenty, ktoré používa napríklad R. Sulík (SaS), že Deň ústavy nie je nejaký významný sviatok, keď máme aj Deň vzniku Slovenskej republiky, musíme odmietnuť ako neinformované, ba až hlúpe. Veď napríklad aj jeho liberálmi také ospevované Spojené štáty americké oslavujú s rovnakým, ak nie s väčším zanietením, úctou a pocitom patriotizmu práve tak Deň nezávislosti, ako aj „Constitution day“ – Deň ústavy. Francúzi nikomu nedovolia vziať svoje dva najväčšie sviatky – Deň víťazstva (nad fašizmom) a najmä Deň Bastily – 14. júl, ktorý považujú za deň zrodu svojej republiky. Ak by sa o to aj niekto pokúsil, celé Francúzsko vyjde do ulíc bez ohľadu na to, kto v akom politickom tábore práve je. S mimoriadnym rozčarovaním sledujeme diskusiu o tom, ktorých zo štátnych sviatkov by sme sa mali vzdať.
Je smutné, že vláda uvažuje, že v kalendári zruší sviatok 1. september, teda Deň Ústavy SR. Pripustil to aj premiér R. Fico, podľa ktorého sa o tomto sviatku hovorí najintenzívnejšie. Na priamu otázku SNN sme od Úradu vlády dostali nasledujúcu odpoveď: „V rámci konsolidačných opatrení, ktoré vláda prijíma na ozdravenie verejných financií, podporuje tiež požiadavku zamestnávateľov na zrušenie dvoch štátnych sviatkov, čo by malo pozitívny vplyv vo výške 0,4 percenta HDP. Dosah konsolidačných opatrení na hospodársky rast by bol v podstate vynulovaný a boli by sme krajina, ktorá by dokázala ozdravovať verejné financie bez vplyvu na hospodársky rast,“ hovorí v tejto súvislosti predseda vlády SR Robert Fico. O ktoré štátne sviatky by malo ísť, zatiaľ nie je rozhodnuté. V prípade cirkevných sviatkov sme viazaní medzinárodnou zmluvou, štátne sviatky civilného charakteru možno zrušiť prostredníctvom zákona v Národnej rade SR. O téme sa bude ďalej rokovať.“ SNN spresňujú, že táto odpoveď prišla do redakcie v 24. týždni.
■ AJ INÉ MOŽNOSTI
Ako iná možnosť sa čoraz viac spomína štátny sviatok 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Mnohí – a oprávnene – tvrdia, že je to sviatok susednej Českej republiky, pretože u nás sa „revolúcia“ začala skôr ako sedemnásteho novembra. Tento sviatok teda nesedí v prvom rade faktograficky. Nesedí ani obsahovo, pretože to, čo nám tu od roku 1990 predvádzali mnohé, najmä pravicové či pravicovo-liberálne vlády, malo so skutočnou a úprimnou slobodou a demokraciou máločo spoločné. Ťažko nám teda oslavovať slobodu a demokraciu, ak je to sloboda iba pre niekoho a demokracia iba ako chudera slúžka v zištných záujmoch iného. Napokon, slobodu nám najviac symbolizuje práve 1. september, Deň ústavy. Deň našej slovenskej ústavy, deň zrodu právnej existencie nášho samostatného, plnoprávneho, rovnocenného a najmä hrdého štátu v rodine európskeho spoločenstva.
■ HLASY ZDOLA
„Prečo si v USA ctia Deň nezávislosti a prečo Slováci si svoj deň štátnosti chcú zrušiť?“ pýtate sa nás v korešpondencii s redakciou Slovenských národných novín. Niektorí z vás nám začali posielať svoje spontánne, ľudské, vlastenecké protesty. Možno to ešte stihneme, ak nám všetci, ktorým záleží na tom, aby Slovensku zostal štátny sviatok Deň ústavy 1. septembra, napíšete do redakcie svoj podpísaný názor. Všetky môžeme potom v slušnosti a v civilizovanej forme odovzdať na Úrade vlády ako občianske postoje. Máme na to nielen právo, ale v týchto chvíľach je to už aj naša vlastenecká povinnosť. Predseda vlády tvrdí, že je ochotný počúvať názory a vnímať postoje občanov. Využime jeho ochotu, ktorou jeho predchodcovia práve neoplývali, a vyjadrime sa!