Výročné správy Amnesty International sú tendenčné a diskriminujú našu spoločnosť
Ivan BROŽÍK
Rómovia na Slovensku čelili v minulom roku vážnej diskriminácii v prístupe k bývaniu, vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a ďalším službám, ako aj pretrvávajúcim predsudkom a nepriateľstvu – konštatovala nedávno vo svojej výročnej správe organizácia Amnesty International.
Redakcia Slovenských národných novín podrobne pozná životný príbeh rómskej rodiny žijúcej v istom meste na hranici stredného a východného Slovenska. Peter, jej hlava (zverejnením jeho osudov, nie však celého mena, mu nechceme ublížiť najmä v samotnej rómskej komunite), vyštudoval gymnázium. Dnes má 38 rokov. Všetky jeho deti skončili základnú školskú dochádzku a pokračujú na gymnáziách alebo učňovských školách. Jeden syn sa chystá na vysokú. Peter si otvoril živnosť, po dohode s lesníkmi zváža z lesov drevnú hmotu, ktorú mu oni označia – ide najmä o haluzinu do priemeru desať centimetrov. Tú potom vo svojej prevádzke spracuje a predáva ako palivovú surovinu. Na objednávku lesníkov tiež zabezpečuje výsadbu nových stromčekov. Nezvláda to sám, na všetky práce si najíma svojich susedov – Rómov. Vypláca im dohodnutú mzdu. Tento rok si kúpil svoj prvý vlastný rodinný dom v dražbe. Kedysi si postavil ilegálne na cudzom pozemku malý príbytok, musel ho však okamžite zbúrať. Mimochodom, na rozdiel napríklad od „bieleho“ pána podnikateľa Taľapku kdesi pri Senci, ktorý postavil na pozemku železníc celú haciendu a roky si s ním nikto neporadí. Róm Peter pochádza z chudobnej rodiny. Jeho rodičia však trvali na tom, aby mal vzdelanie, a on to isté žiada od svojich detí. Vie sa uživiť v hladovej doline, kde je nezamestnanosť vyššia ako 30 percent, on sám, jeho rodina i deti sú úplne integrované do majoritnej spoločnosti. Mimochodom, Peter s úsmevom a hrdo tvrdí, že je cigán a nie „nejaký“ Róm.
■ TAK KTO A KOHO?
Ponechajme bokom, že Amnesty International (AI) vo výročnej správe za rok 2011 spomína prípad Hedvigy Malinovej. Ide o domnelý útok, ktorý sa mal stať pred rokmi. Údajná obeť, ktorá sa už dnes volá úplne inak, je sama podozrivá z krivej výpovede. Akoby dodávateľom informácií pre túto správu o Slovensku už naozaj dochádzali nápady. Venujme sa však diskriminovaným Rómom. Správa neuvádza, ktorým a v ktorých lokalitách. Iba paušálne konštatuje – Rómovia. SNN naopak poznajú životné strasti obyvateľov Plaveckého Štvrtka, teda tých „väčšinových“, hoci ich už je takmer menšina. Dôchodca, dajme mu meno Ján, aby náhodou nebol aktérom nejakého náhodného úrazu niekedy po publikovaní tohto článku, žije v susedstve ilegálnej rómskej osady postavenej len tak mimochodom v ochrannom pásme medzinárodného plynovodu. Okno v obývačke už dávno zamuroval, do predzáhradky nevstúpil desiatky rokov, psov nechová, musel by ich strážiť dňom i nocou. Má takmer hnedú fasádu domu. A nie je sám. Väčšinová menšina musela z istých, každému okrem AI známych dôvodov odhlásiť svoje deti z miestnej základnej školy a voziť ich kilometre ďaleko alebo ďalej. „Žiaci“, ktorí ostali, si už po prvej hodine chodia nakupovať alkohol, preto aj miestny obchod musí počas školských prestávok zatvárať. V správe AI sa vôbec nespomína prípad Dobrovodský z Malaciek, ani oficiálne súdom odsúdený rasistický útok v Maduniciach. Útok príslušníkov rómskej minority na člena majority s následkom smrti. Správa nespomína ani stovky nešťastníkov, ktorí sa nemôžu dostať k svojmu majetku – pôde, na ktorej majú – zhodou okolností Rómovia – postavené svoje osady. Iba sa tendenčne vrátila k opäť starému aktivistickému „hitu“ – sterilizácii istej Rómky.
■ NIEČO TU NESEDÍ
Zakazuje niekto rómskym deťom na Slovensku chodiť do školy? Nesmú s nimi ich matky chodiť na pravidelné prehliadky k pediatrom? Majú príslušníci majority stopercentnú zamestnanosť? Majú príslušníci majority služby zdarma? Alebo školské obedy pre svoje deti. Dostávajú „bieli“ rodičia odmeny za to, že ich deti chodia do škôl? A vôbec, bola podaná jedna jediná „diskriminačná“ žaloba na slovenských súdoch zo strany Rómov za uplynulých, povedzme, desať rokov? Je určite namieste otázka, z čoho AI vychádza pri takýchto, Slovensko hrubo osočujúcich konštatovaniach. Iba z nenávisti aktivistov tejto odbočky k nemu samotnému? A zostáva tiež veľká pochybnosť, či jej správy vôbec niečím prispejú ku konštruktívnemu a spoločensky nanajvýš potrebnému riešeniu „rómskej problematiky“ u nás.