SLOVO O SLOVENSKU
Deň vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky pomaly upadá do zabudnutia. V kalendári nie je vyznačený ako významný deň v dejinách Slovákov. Nedostal sa medzi päť štátnych sviatkov, aj keď národy si dni, keď získali nezávislosť, cenia nadovšetko. Slovenský deň zvrchovanosti sa nerodil ľahko. A čo sa z hľadiska čias javilo ako politikárčenie zo strany KDH, ktoré ako jediný politický subjekt hlasovalo proti prijatiu deklarácie, s odstupom času sa dá hodnotiť ako absolútne zlyhanie elít tohto politického subjektu. Azda nejestvuje nijaký iný národ, ktorý by sa staval proti vlastnej nezávislosti, ako sa to stalo Slovákom prostredníctvom ich parlamentných zástupcov. Vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský v súčasnosti tvrdí, že „politika je o sile, nie o politických heslách“, čím priznáva, že KDH pod jeho vedením nebolo silným subjektom. Napokon dodnes jeho lídri nepreukázali, že dokážu odhadnúť témy, ktoré zaujímajú jednoduchých ľudí, čo práve Čarnogurský obdivuje na politike Putina. Na Slovensku naopak, ak sa nájde taký politik, je znevažovaný a nálepkovaný z populizmu.
Kým existovalo Hnutie za demokratické Slovensko, v deň výročia vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky sa konali oslavy pri Vatrách zvrchovanosti. Vatry vždy znamenali symbol slobody a azda preto mainstreamová tlač s veľkým dešpektom zaznamenávala tieto udalosti. Upierala Slovákom právo na slobodný život v samostatnom štáte už od roku 1989, keď vznikla šanca na spravodlivé štátoprávne usporiadanie medzi Slovákmi a Čechmi. V tom čase nebolo jednoduché odhaliť zámer najväčšej mocnosti sveta, ktorá Česko-Slovensko považovala za svoje dieťa. Ibaže, ak aj po vyše dvadsiatich rokoch samostatnosti nie sú verejnosti bežne prístupné utajované historické pramene, tak už ide o zlyhanie politických elít v širšom meradle než len jedného politického subjektu.
Eva ZELENAYOVÁ