KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Sledujúc podzemné vody našej politiky bolo už asi pred týždňom jasné, ako sa skončí odvolávanie Matoviča z postu ministra financií. Presnejšie povedané, veľa naznačil už rozhovor Štefana Kuffu začiatkom augusta, keď pre Denník N povedal, že Matoviča neodvolá, lebo Matovič je jeho priateľ, a to sa medzi priateľmi nerobí. Už vtedy bolo jasné, že strana SaS bola hodená cez palubu a hľadá inú cestu. Model z jari 2021 sa len oprášil s novým výsledkom. Aj vtedy sa rokovalo o trojkoalícii s podporou tarabovcov, ale keď sa klub ZA ĽUDÍ takmer unisono postavil proti kolaborantke Remišovej, ktorá bola ako povestný kôl plote, bolo jasné, že to „nedajú“, a Boris Kollár vtedy povedal Igorovi Matovičovi, že musí z hrušky dole. Bez straty kytičky to, samozrejme, nebolo, ale ministerský post bol akceptovateľnou náplasťou na Matovičove boľačky.
Po roku aj pol sa veci posunuli. Sulík svoju hru zbabral priam kolosálne, ale pochopil, že nesmie a ani nechce byť za úplného politického idiota, takže prekročil rubikon a išiel na cestu, z ktorej niet návratu. Paradoxne však dosť dlho mu nedochádzalo, že to, čo uhral na jar 2021, už na jeseň neuhrá. Bohužiaľ, svojím vajataním a blúznením, že sa po odvolaní Matoviča vráti do vlády, dával muníciu Tarabovi a spol., ktorí túto extrémnu politickú hlúposť používajú ako argument proti Sulíkovi a pokúšajú sa obhájiť svoje podržanie Matoviča na poste ministra. Postoj tarabovcov sa dal čakať. Ich argumenty nemusíme a ani by sme nemali prijať, ale ak myslia dlhodobejšie, je jasné, že potrebujú politický prístav. Ak im ho nedal Fico, zrejme pre odpor v klube, tak išli tam, kde sú viac vítaní ‒ u Borisa Kollára. Iste, do klubu nevstúpili, to by bolo príliš okaté, ale porovnanie hlasovaní z júnovej a zo septembrovej schôdze hovorí veľmi veľa. Takmer všetko. Ruka už je v rukáve.
Človek by si povedal, že našľapovali opatrne, lebo „liberálne úderky“ v OĽaNO by sa kvôli takémuto nesvätému spojenectvu mohli vzbúriť. Táto obava však je krajne neadekvátna. Stančíka skorumpovali postom štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, bývalého redaktora RTVS Čekovského, známeho ako Červená panda, nikto neberie vážne a politický farizej Šeliga stupňuje podmienky na svoje „morálne“ prebudenie. Paradoxne, takáto „nesvätá aliancia“ s Tarabom bola interne komunikovaná ako s prvým a nemal výhrady. Potom náhle vyhlásil, že odíde z koalície, ak bude Taraba zvolený za podpredsedu parlamentu. To je však už pasé, ale nepochybujem, že nieto takej výhovorky, ktorú by toto indivíduum nevypovedalo v trápnom a zúfalom úsilí vytvoriť ilúziu o tom, že má nejakú morálnu integritu. Ak niekto niekedy o nej pochyboval, dnes je už úplne jasné, že nijakú nikdy nemal a nemá.
Pre úplnosť spomeňme aj ďalšie politické molekuly, ktoré sa k podobne „nesvätej aliancii“ vyslovovali. Spomínať teplákovú poslanykňu Kozelovú, ktorá si pri svojom päťtisícovom poslaneckom plate užíva nájomný byt pre sociálne slabých za päťdesiatdeväť eur v Ružinove, nemá zmysel. Tá svoje výhrady komunikovala maximálne tak interne v klube. Ale iná politická molekula akýsi Šudík, poslanec jediného gesta ‒ za celé dva aj pol ročné obdobie ste si ho mohli všimnúť len raz, a to keď sa vytešoval z vyhodenia poslankyne Tabak z klubu OĽaNO ‒ sa tiež vyslovil, že ak bude Matovičova (Hegerova) vláda visieť na šnúrke od Tarabových gatí, tak takú vládu podporovať nebude. Načo však pátrať po politickom planktóne? Asi len preto, aby si aj oni uvedomili, že ich bezvýznamné táranie niekto sleduje.
Veľa o budúcnosti koalície naznačil profilový rozhovor s Tarabom v Postoji. Odhliadnuc od skutočnosti, že si v ňom občas protirečil, naznačil, že by mohli za istých okolností podporiť rozpočet. A to, ako vieme, opozícia nikdy nerobí. Svedčí o tom akoby freudovské prerieknutie Petra Pčolinského, že ak tarabovci podporia rozpočet, tak post podpredsedu parlamentu by bol dobrý politický deal. Viac-menej tak testovali reakcie, ako by na to zareagovalo torzo koalície. A potom si povedali, že čas na Tarabu ako podpredsedu parlamentu ešte nenastal, takže to zatiaľ odkladajú.
No a aké je resumé z našej situácie? Boris Kollár síce zabezpečil Matovičovi väčšinu, ale len tesnú. Ako dlho vydrží, je druhá vec. No a Sulík svojím politickým autizmom a neschopnosťou pochopiť politickú realitu dáva Tarabovi argumenty na konanie, ktoré by inak bolo neobhájiteľné. Iste, tých bystrejších to neoklame, ale stále je časť ľudí, ktorí sú povrchní a naletia na všeličo. Každopádne, nateraz to vyzerá tak, že Sulíka v koalícii nahradí Taraba.