Všetci majú plné hlavy dramatickej a krvavej krízy v Iraku a v Ukrajine, ale odchádzajúci predseda Európskej komisie sa vybral do Strednej Ázie. Na úvod ranných rozhlasových správ oznámili: na ceste po Strednej Ázii zavíta do Gruzínska. Hoci mnohí politici v rámci plánovania stratégie EÚ a NATO tvrdia, že Gruzínsko nepatrí do Európy, aj tak to nie je Ázia, ale južný Kaukaz, Gruzínsko je členom Východného partnerstva Európskej únie a má podporu Slovenska.
Gruzínsko je partnerom, aj keď nebolo prijaté do NATO o. i. postojom Slovenska, ktoré bolo v zhode s nemeckým. Slovensko teraz podporuje podpis asociačnej dohody s Gruzínskom. A to napriek tomu, že Gruzínsko nekontroluje dlhodobo veľké časti štátu – Južné Osetsko a Abcházsko. Za účasti ministra zahraničných vecí sa túto jar otvorilo aj priame diplomatické zastúpenie Slovenska. Gruzínci, ktorí stavajú na starobylosti svojej kultúry, by boli asi viac ako prekvapení, keby ich niekto zahrňoval do Strednej Ázie. Mnoho ľudí vie veľmi dobre, aký rozdiel je medzi štátmi Strednej Ázie a Gruzínskom.
Otázka však je, čo všetko v tejto oblasti z druhej strany Ruska robí teraz Barroso, ktorý by si mal baliť kufre v Bruseli. Isteže, Únia a jej záujem o túto oblasť bude pretrvávať, otázka však je, čo tam chce predstaviteľ Únie v čase vrcholnej krízy v Ukrajine – krízy, ktorú aj podľa laikov, aj podľa odborníkov a aj podľa značnej časti verejnosti spôsobil aj postoj Európskej únie. V Strednej Ázii ide v podstate o štáty, ktoré majú značné problémy s ľudskými právami, so slobodou tlače a prejavu, a o možnostiach opozície ani nehovoriac. Samozrejme majú značnú časť ruskojazyčného obyvateľstva a aj časť štátnych príjmov pochádza od vysťahovalcov, ktorí si zarábajú v Rusku.
Pokiaľ však ide o Gruzínsko, úniová i slovenská politika ho podporuje. Gruzínsko dnes zároveň kráča aj dlhou cestou normalizácie vzťahov s Ruskom. Prvou lastovičkou je po päťročnej blokáde obnovenie priamych letov Moskva – Tbilisi. Jeden významný slovenský profesor vydal z rukopisov svojho spisovateľského otca knihu o Gruzínsku pod názvom Keby bol na zemi raj. To preto, lebo Gruzínsko je turisticky, pamiatkami, morom, horami a napokon aj športovo, horolezecky , nehovoriac o vínach a chýrnej pohostinnosti príťažlivé.
Ale na to tam na prvej návšteve po desiatich rokoch v úrade odchádzajúci predseda Európskej komisie (EK) nemá čo chodiť! Isteže, prvá návšteva predsedu EK to je pre Tbilisi udalosť! Už tam nie je provokatér Saakašvili, ktorý inicioval krvavú vojnu proti Južnému Osetsku (2008), v ktorej zahynulo množstvo civilistov. Je tam už nová zostava. Máme iných partnerov. Prezidentom je Giorgi Margvelašvili, predsedom vlády Irakli Garibašvili, ten nedávno zbieral podporu v Berlíne. Predsedom parlamentu je David Usupašvili a ministerkou zahraničných vecí je v poradí už druhá žena Maja Pandžikidzeová. Je preto škoda, že tam bude práve ten predseda EK, ktorý nedokázal viesť Úniu v ťažkej a ešte neskončenej kríze, predseda tej komisie, ktorá na Ukrajine zbabrala, čo len mohla. Ako môže Gruzíncom poslúžiť účinným receptom?
Dušan D. KERNÝ