Jubileum úcty a vďaky solúnskym misionárom
Štvrťstoročie je vždy jubileum hodné zaznamenania. Navyše keď ide o jubileum podujatia súvisiaceho s erbovým národným kultúrnym a duchovným odkazom, je dôvodov na zastavenia sa pri ňom ešte viac. Hovoríme o Cyrilometodských dňoch (CMD), ktoré sa 3. – 6. júla už po dvadsiaty piaty raz konali v Terchovej. Začnime zdanlivo od konca. Od myšlienky, pocitu, ba priam presvedčenia, ktoré sa vo mne rozozneli ako najhlasnejšie kostolné zvony bezprostredne po posledných tónoch záverečného galakoncertu 25. ročníka terchovských Cyrilometodských dní.
Ešte počas neutíchajúceho potlesku som si jasne uvedomil, že preplnený terchovský Kostol sv. Cyrila a Metoda netlieskal „len“ excelujúcim umelcom a ich interpretáciám diel hudobných géniov spred stáročí. Všetky ruky – ako harmonicky predĺžené „nástroje“ sŕdc a duší – nadšených divákov tlieskali a aj takto spontánne ďakovali mnohovrstevnému odkazu solúnskych bratov z ešte väčšej hlbiny čias a zároveň všetkým tým stovkám ľudí, ktorí sa od roku 1990 vždy začiatkom júla v Terchovej starali a starajú o vždy bohato prestretý (po každej stránke, nechýba nijaký predpísaný chod) „stôl“ kresťanskej viery, národného ducha a svojbytnej slovenskej kultúry.
Ako hovorí Peter Cabadaj, jeden z ľudí, ktorí stáli na začiatku klbka odvíjajúcej sa tradície a stojí pri ňom podnes: „Roky utiekli dolu vodou, všeličo skončilo v nenávratne..., čo ostalo, je silné neochvejné presvedčenie, že to všetko malo, má a bude mať hlboký význam a zmysel. Naša obec zásadným spôsobom prispela k skutočnosti, že cyrilo-metodská tradícia zapustila pevné korene v najnovšej histórii... Nie náhodou zvykneme túto tradíciu označovať za dedičstvo otcov, nie náhodou ona zohrala rozhodujúcu rolu v dejinnom procese stvárňovania národného povedomia Slovákov!“
Opakovanie je matkou ‒ múdrosťou, skôr ako sa pozrieme na aktuálne dianie v rázovitej obci, poďme aspoň na chvíľu spolu s ňou za otcami, patrónmi Slovenska a dejmi historickými. No svojou mohutnou silou stále aktuálnymi, chcelo by sa napísať večnými...
NA POČIATKU BOLO...
Budúci zvestovatelia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827. Metod úspešne študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo sčasti slovanské. Konštantín zas študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. a po skončení štúdií zastával vysoké funkcie, k čomu ho predurčovali jeho vrodené schopnosti a nadobudnuté vedomosti. Veď bol napríklad bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal aj na cisárskej škole. Najmä jeho vzdelanie, opierajúce sa o iskrivý um, viedlo dobových súčasníkov k tomu, že ho už v mladosti označovali za „filozofa“.
V roku 855 bratia odišli do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde po sústredenom hľadaní našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. (Pozostatky neskôr preniesli do Ríma a odovzdali pápežovi.) A teraz príde pre nás Slovákov minulosti, prítomnosti aj budúcnosti – to najpodstatnejšie. V ich osobnom a našom národnom živote. Konštantín, ktorý neskôr prijal mníšske meno Cyril, a Metod prišli v roku 863 zo Solúna na žiadosť kráľa Rastislava na Veľkú Moravu, aby tu šírili kresťanstvo a kultúru. Ešte skôr ako odišli na túto misiu, Konštantín zostavil pre vtedajších Slovanov písmo – hlaholiku! Do tohto nového jazyka bratia preložili celú liturgiu (texty bohoslužieb) a tiež časť Biblie. Bol to neuveriteľne revolučný a prezieravý krok, pretože pri bohoslužbách sa dovtedy používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Takto sa pre náš národ otvorili nielen mnohé obzory, ale ho postavili na roveň mnohým. V roku 868 pápež Hadrián II. požiadavke vierozvestcov vyhovel a povolil slúžiť latinskú liturgiu v reči zrozumiteľnej ľudu. V nej sa ohlasovalo evanjelium, vysluhovali sviatosti a konali bohoslužby, staroslovenčina bola ďalším liturgickým jazykom! Skrátene napísané – písmo a jazyk sa stali aj základom vzdelanosti a kultúry našich veľkomoravských predkov.
Ďalším dôležitým a prezieravým krokom bolo, že okrem hlásania evanjelia solúnski bratia pripravovali svojich nasledovníkov, mladých mužov, na kňazstvo. Čas letel ďalej, Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora a tu zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme, kde sa jeho pozostatkom a pamiatke už bolo pokloniť veľa Slovákov súčasnosti. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme. Zatiaľ však nie je jasné, kde sa presne nachádzal...
Na záver krátkej historickej exkurzie musíme jednoznačne podčiarknuť, že sv. Cyril a sv. Metod patria k najvýznamnejším osobnostiam v dejinách slovenského národa. Dar ducha, písma a vzdelanosti, ktorý nám nezištne priniesli, nám dovolil už v druhej polovici 9. storočia pripojiť sa k civilizovaným kultúrnym národom Európy. Prenesene vyjadrené, na počiatku bolo – cyrilo-metodské slovo...Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v celej Európe vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.
VEĽKOSŤ ČLOVEKA
Po nedeľnej procesii veriacich a slávnostnej cyrilo-metodskej svätej omši na vrchu Oravcove žilinský diecézny biskup Mons.Tomáš Galis povedal: „Ak stratíme vieru, stávame sa naozaj takými, akými sme boli predtým. My sme boli spôsobilí skutočne len na to, aby sme boli otrokmi. Ale to je nie hrdosť človeka. Hrdosť človeka je, ako náš veľký Hviezdoslav kedysi povedal: Hor hlavu a negáň tupo! Toto je veľkosť človeka, kresťana. Pozerať s hrdosťou a dvíhať ešte aj ostatných. Možno práve preto, že nemajú náplň, ktorú máme my. Že nemajú dar viery. A práve v tejto dobe nám dar viery môže veľmi pomôcť, aby sme boli povzbudením a oporou aj pre ostatných...“
Štátny a cirkevný sviatok vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda sa – najmä presne 5. júla – na viacerých miestach Slovenska niesol v znamení pripomenutia si týchto osobností a ich neprehliadnuteľného prínosu pre formujúcu sa kresťanskú vieru, národnú silu i vznikajúcu jedinečnú kultúru pod Tatrami a Fatrami, vedľa Dunaja i Váhu. To najtradičnejšie podujatie sa konalo na severe Slovenska ‒ v Terchovej. Na margo onej štvrťstoročnice riaditeľ tunajšieho MKS Rudolf Patrnčiak, ďalší muž, ktorý obetavo a presvedčivo stojí pri dňoch od ich zrodu, zaspomínal aj takto: „Prišli sme ako prví s myšlienkou, že si chceme takýto sviatok uctiť, udržať, rozvíjať a zveľaďovať. Popri podujatiach, ktoré tu máme, nám chýbal typ, ktorý by napĺňal a sýtil dušu. Bola tu silná skupina organizátorov na farskom i obecnom úrade a kultúrnom stredisku, ktorí sa dali dohromady a vedno kráčajú až dodnes. Je množstvo podujatí, ale tých, ktoré majú zmysel a obohacujú človeka, je veľmi málo. Odkaz Cyrila a Metoda sa snažíme napĺňať v plnom rozsahu – viera, vzdelanie, kultúra. Myslím si, že ľudia si k nám našli cestu a chodia tu radi.“
Treba opäť pripomenúť (pravidelní čitatelia SNN to už vedia!), že Terchová bola už v roku 1990 prvým miestom na Slovensku (i vo vtedajšej federácii), kde sa konalo podujatie reflektujúce nadčasový odkaz misie solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda, od roku 1980 už aj spolupatrónov celej Európy. Obdivuhodné je, že práve Terchová, rodisko legendárneho Juraja Jánošíka, je jediným miestom na Slovensku, ktoré si udržalo pravidelnosť a bohatú programovú skladbu ‒ svojich a našich ‒ Cyrilometodských dní. Ich organizátori aj v tomto roku pripravili bohatý, dôstojný a zároveň dostatočne atraktívny program. V ňom tradične popri najsilnejšom duchovnom pilieri (viaceré sväté omše a procesie, liturgie, krížová cesta) opreli ich pomyselnú stavbu o ďalšie koncerty duchovnej hudby, výstavy (priamo v kostole filatelistická s uvedením príležitostnej poštovej pečiatky) a iné sprievodné akcie (slávnostné odovzdanie ikon sv. Klimenta a Nauma zástupcami macedónskeho mesta Ochrid).
PAMÄTNICA O TRADÍCII
K výročiu vyšla aj ďalšia knižná pamätnica (podobne ako pred piatimi rokmi, no oveľa bohatšia), ktorá podrobne mapuje zrod myšlienky, jej postupné rozvíjanie sa počas všetkých doterajších ročníkov, ale i cyrilo-metodskú tematiku v kontexte slovenskej umeleckej spisby z pera jej zostavovateľa (a súčasného matičného tajomníka) Petra Cabadaja. Štvordňové podujatie vyvrcholilo v nedeľu poobede záverečným galakoncertom v priestoroch tunajšieho najväčšieho slovenského chrámu zasväteného solúnskym bratom. O symbolickú bodku sa postarali Štátny komorný orchester zo Žiliny, spevácky zbor martinských madrigalistov Cantica Collegium Musicum a Žilinský zmiešaný zbor s viacerými opernými aj inštrumentálnymi sólistami, ktorí uviedli svetovú premiéru Veľkomoravskej predohry P. Kršku, klavírny koncert J. N. Hummela a Mozartovu 16. Korunovačnú omšu. Stále živý cieľ, ktorý opakovane každý rok sledujú v Terchovej – zachovať dedičstvo otcov, vieru, reč, jazyk a kultúru, ktoré sú aktuálnym odkazom sviatku svätých Cyrila a Metoda pre celé dnešné Slovensko –, organizátori CMD opäť dokázali.
A ešte niečo veľmi dôležité. Kto navštevuje Terchovú počas spomínaných dní pravidelne, nemôže prehliadnuť očividné skutočnosti poukazujúce na to, ako dobrá myšlienka pretavená na uskutočnené činy a s ňou i celé sprítomňovanie odkazu napredujú. Opäť sa, našťastie!, potvrdzuje neodškriepiteľná logika súvislostí: zmysluplný pohyb napred má pozitívny vplyv na všetkých a všetko, ktorí sa na ňom tvorivo zúčastňujú. Dovidenia o rok v Terchovej, príďte sa aj vy posunúť vpred!
Text a foto: Igor VÁLEK