NA SLOVÍČKO s PhDr. Ladislavom SKRAKOM, predsedom Výtvarného odboru Matice slovenskej
Počas letných dní sa uskutočnilo Valné zhromaždenie Výtvarného odboru Matice slovenskej. Je známe, že najmä vaše výstavné, ale aj expozičné aktivity nesú pečať vlajkových aktivít Matice. Čo považujete za vhodné spomenúť v čase vrcholných rokovaní Matice slovenskej?
- Nebyť pandémie boli by sme omnoho ďalej. Pripomeňme však, že sme na báze reprezentácie Matice úspešne zvládli podujatia k stému výročiu vzniku Československa a už predtým výročia sv. Cyrila a Metoda a Ľ. Štúra. Spoluorganizovali sme národno-historickú stálu expozíciu Za slobodu! na Štúrovej ulici v Bratislave a výstavné celky k stému výročiu narodenia národných umelcov profesorov Oresta Dubaya, Vincenta Hložníka a Ladislava Snopeka, a to v Dvorane Ministerstva kultúry SR a v Prahe. Impozantne v budove Slovenského rozhlasu Matica slovenská napokon prehlušila zlomyseľné aktivity okolo diel na Národný poklad, ktoré sa týkali diel a daru majstra Vincenta Hložníka. Napokon pripomínam, že sme výstavné aktivity završovali spomienkovou výstavou na Janka Nováka. Nabrali sme nový dych: Boli tu aj vzácne spomienkové aktivity, expozície a mediálny ohlas, ktorému pomáhali nám blízki – rodiny majstrov J. Kulicha, V. Hložníka, A. Trizuljaka atď. Viacerí z nášho stredu získali Cenu predsedu MS – náš Výtvarný odbor MS, S. Mikuš, J. Leikert, S. Harangozó. Bol by som rád, ak by sme tentoraz ocenili M. Molčanovú, Z. Hložníkovú, K. Trizuljaka. Ako tie vzorné deti!
Na aké úlohy sa chcete sústrediť v blízkej budúcnosti na základe záverov rokovania VZ Výtvarného odboru?
- Pomáhať pri obnove a vhodnom využívaní pamiatkových objektov Matice, v oblasti pomníkov, búst a pamätných tabúľ. Pripraviť súbornú reprezentatívnu výtvarnú výstavu pre zahraničie. Nemali by sme chýbať vo Výbore MS a Dozornom výbore MS. Pridružiť ďalších mladých aj k činnosti nášho odboru.
Je známe, že už dlhé roky konáte tak, aby vládla nie politika, ale kultúrna politika.
Čo želáte Matici do budúcich rokov?
- Naozaj musíme bezpodmienečne požadovať, aby bolo zrejmé, čo potrebuje slovenský národ doma a vo svete. Žijeme sté výročie narodenia A. Dubčeka, no stále v našom ‒ už národnom ‒ štáte vládne fikcia A. Novotného, že nie Matica, ale štátne inštitúcie. A tie konajú etatisticky, v značnej miere odstredivo, nekoncentrovane. Máme aspoň jedného podpredsedu vlády a aspoň štátneho tajomníka zahraničných vecí pre Slovákov v zahraničí? Riešili sme otázku zastúpenia enkláv zahraničných Slovákov v našom parlamentnom systéme? Dávno-pradávno som robil rozhovor s Jozefom Markušom a žiadal dvojité občianstvo pre zahraničných Slovákov. Vzápätí sa ozvali priam retrográdne, nie národno-záchranne, „iniciatívy“ o zahraničných Maďaroch. V týchto veciach je už naozaj ten najvyšší čas nenechať sa lámať. Budeme musieť doslova cvičiť aj s rezortom kultúry a so samosprávnymi krajmi z hľadiska stálych expozícií významných umelcov a kultúrnych dejateľov. Ani artefakty a odkaz osobností nemali by sa nám roztratiť. Máme fary a farárov, ale nemáme živé expozície, kustódov a kurátorov. Skôr všelikto „kompetentný“ špiritizuje o tom, či potrebujeme Maticu. Je to tak, my máme právo na kritiku!
Zhováral sa (mrs) – Foto: archív L. SKRAKA