Nedávno pani poslankyňa M. Vášáryová interpelovala v parlamente ministra kultúry M. Maďariča v súvislosti s časopismi Matice slovenskej Slovenské pohľady a Slovenské národné noviny pre ich vraj fašizoidný obsah a ešte všeličo iné, pričom Matica slovenská nežije len z príspevkov svojich členov a z príjmu zo svojej vydavateľskej činnosti, ale aj zo štátnych dotácií.
Odpustené
Ak sa teda obsah jej časopisov nezlučuje s demokratickými princípmi štátu, minister musí zasiahnuť! Šéfredaktor Slovenských pohľadov Bystrík Šikula jej odpovedal na stránkach Literárneho týždenníka – LT má vyššiu periodicitu a kratšie uzávierky ako jeho mesačník, a navyše Slovenské pohľady vychádzajú v lete ako dvojčíslo, mohol jej tak odpovedať najmenej o mesiac skôr. Je to brilantne napísaná, argumentačne sýta a slušná odpoveď. Vrelo odporúčam každému, aby si posledné júnové číslo Literárneho týždenníka zadovážil – stojí za to si tú odpoveď prečítať.
Tým by mohla byť vec aj uzavretá. Nech mi však čitateľ i pani poslankyňa prepáčia, že sa v tejto súvislosti ozývam ešte aj ja. Cítim sa však – na staré kolená – urazený. Pani poslankyňa tvrdí, že do Slovenských pohľadov píšu treťotriedni autori. V ostatných rokoch patrím k frekventovaným prispievateľom tohto mesačníka. Je teda celkom prirodzené, že som klasifikáciu bral aj na seba. Najmä ak som si znova prelistoval obsah minulého ročníka a nedokázal som vyloviť z menoslovu autorov nijakých treťotriednych. Ak sa mi to nepodarilo, mala pani poslankyňa na mysli akurát mňa? Prečo však potom hovorila v množnom čísle?
Zo svojej skvelej a úctyhodnej hereckej kariéry si veľmi dobre pamätá, ako jej – a mnohým iným slovenským umelcom – dobre padla ponuka z kultúrne vyspelej Prahy a najmä uznanie udelené v Česku! V oblasti žurnalistiky a literatúry faktu, v čom pôsobím, je najvyšším českým uznaním Cena Egona Ervína Kischa. Dostal som ju tam za posledných dvadsať rokov sedemkrát. Už len preto si dovoľujem nepovažovať sa za treťotriedneho, nech mi pani poslankyňa odpustí moju márnomyseľnosť.
Kristove slová: „Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“ sú filozofickým vrcholom humanizmu. Mali by byť ušľachtilým pravidlom aj nášho súčasného správania. A to i v prípade, že niekto hodnotí veci, ktoré nečítal.
Nech je preto pani poslankyni odpustené.
Ján ČOMAJ
Ad: Interpelácie M. Vášáryovej