KOMENTÁR
V súvislosti s diskusiami o úrovni politickej kultúry musíme konštatovať, že najmä zásluhou skrachovaných opozičných politikov sme svedkami toho, čo sa v politologickom slangu začína nazývať ako majdanizácia politiky. Inak povedané, politici, ktorí nedokážu svojím programom presvedčiť relevantnú časť voličov na svoju podporu, v úsilí za každú cenu podporiť svoju naštrbenú samoľúbosť neváhajú siahnuť ku krajným riešeniam. Je príznačné, že sa k takémuto štýlu politiky uchyľujú ‒ prepytujem ‒ politici, ktorých legitimita je mizivá. To, čo tu v ostatných dňoch predvádzalo zoskupenie obskúrnych figúrok nášho politického panoptika ‒ Lipšic, Matovič, Hlina a spol. ‒ svedčí len o jedinom: ak sa politika vyčerpá, ak politici nemajú čo povedať, myslia si, že ich politické prežitie im zabezpečí rozoštvaná ulica. To, že tým idú na veľmi tenký ľad, je im, samozrejme, úplne jedno.
Poďme však k príčine, na základe ktorej chceli títo strážni anjelici iniciovať „slovenský Majdan“ a kauza predraženého piešťanského CT prístroja sa mala stať onou povestnou kvapkou. Ak si uvedomíme, aké kauzy boli denným štandardom ‒ platinové sitká, kauza Liberálny dom, Daňové riaditeľstvo v Košiciach a mnoho ďalších ‒ v čase, keď naši „neohrození obrancovia čistoty a transparentnosti politiky“ boli pri válove, tak potom ich „spravodlivé“ rozhorčenie je len trápnym paškvilom.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť ešte niekoľko skutočností. Tak predovšetkým celá kauza kúpy predraženého piešťanského počítačového tomografu sa skončila v štádiu pokusu. Zmluva na kúpu bude alebo už bola zrušená a verejné zdroje neboli ukrátené ani o cent. Nič na tom nezmenia ani veľkohubé a sprosté klamstvá už spomenutých protagonistov „nášho Majdanu“ alebo rovnako veľkého a neohrozeného bojovníka za transparentnosť vo verejnej sfére Radoslava Procházku, ktorý v diskusnej či v tomto prípade skôr monologickej relácii televízie TA 3 Téma dňa systematicky a bezočivo klamal, keď dookola táral o tom, ako sa niekto „na tom nabalil“. Pri neprítomnosti oponenta a len pre fatálne zlyhanie moderátora Petra Bielika toto mnohokrát opakované klamstvo nebolo dané na pravú mieru. Poďme však ďalej.
Neexistuje vláda, v ktorej by sa z času na čas nevyskytol nejaký problém podobného typu. Nie je v možnostiach kohokoľvek všetko ukontrolovať, dosadiť na množstvo nominácií len slušných, čestných a nezištných ľudí. Aj preto nie je podstatné, či sa niečo podobné udialo (ako som napísal, neudialo), keďže celá kauza sa skončila pri príprave kontraktu, ale podstatné je, aké z nej boli vyvodené konzekvencie. Takmer okamžite bola vyvodená politická zodpovednosť nielen u členov správnej rady piešťanskej nemocnice, ktorých nominovalo ministerstvo zdravotníctva , ale padla aj hlava ministerky a podpredsedníčky parlamentu. V to, že nakoniec vyvodí politickú zodpovednosť aj predseda Národnej rady SR, opozícia (zrejme podľa hesla podľa seba súdim teda) ani nedúfala. Iste len preto veľkohubo a nepremyslene exminister Uhliarik vyhlásil, že ak sa vzdá postu Pavol Paška, aj on rezignuje na svoj poslanecký mandát. Dnes už o tom, samozrejme, nechce ani počuť.
Aj preto sme veľmi zvedaví, či Smer-SD využije túto nahrávku na smeč a farizejských kádehákov poriadne vykúpe vo vlastnej šťave. Stačí si len spomenúť, ako sa riešili kauzy v období, keď dnešní neohrození kritici pomerov sami uplatňovali moc. Ako vieme, pre kauzu Daňového riaditeľstva v Košiciach takmer padla premiérka Radičová, ešte predtým sa však nesmierne strápnila, keď obhajovala neobhájiteľné ‒ totiž to, že firma Nitra Invest, ktorá stojí za prenájmom, je cyperská schránka. Jej naivné a prostoduché argumenty typu, že je všetko v poriadku, lebo Cyprus je členom Európskej únie, boli ešte na inkriminovanej tlačovke vyvrátené skutočnosťou, že spomínaná cyperská firma je len dcérou firmy, ktorá je „zaparkovaná“ v bezpečnom daňovom raji na britských Panenských ostrovoch.
Nech už celá kauza dopadne akokoľvek, predsa len v konečnom dôsledku posunula našu spoločnosť ďalej. Dôsledkom celej kauzy je urýchlené prijatie zákona, ktorý aspoň nateraz zamedzí, aby sa schránkové firmy uchádzali o verejné zákazky.
Roman MICHELKO