Senianske rybníky pri Iňačovciach sú vtáčí raj
Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky pri Michalovciach s ochranným pásmom je domovom mnohých vtákov, ktoré tu hniezdia, medzipristátím sťahovavých druhov alebo dočasným domovom zimujúcich vtákov. Téme fungovania rezervácie sa venujeme s Matejom REPELOM, riaditeľom Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
- V uplynulých týždňoch vrcholila migrácia sťahovavých vtákov, ktoré sa vracali do svojich hniezdisk na sever. Predpokladá sa, že cez Slovensko migruje tridsať až päťdesiat miliónov sťahovavých vtákov juhovýchodnou cestou, ktorá vedie zo subsaharskej Afriky cez Blízky východ, Taliansko, Turecko, balkánske štáty, Veľkú uhorskú nížinu a cez Karpaty do severnej Európy, kde majú hniezdiská. Jedným z miest, kde si unavené vtáky potrebujú oddýchnuť pred preletom Karpatmi, je oblasť jazier a močarísk pri Michalovciach.
Je to dané prírodnými pomermi a geomorfológiou Slovenska, keďže práve tu sú Karpaty najnižšie a pre vtáky je najjednoduchšie ich prekonať. Tadeto vedie jedna z najvýznamnejších migračných trás nielen vodného vtáctva, ale všetkých skupín vtákov. Keby sme siahli do nedávnej minulosti, po zámere zúrodniť celú Východoslovenskú nížinu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa veľká väčšina močiarov a lúk odvodnila, rozorali sa a začali sa na nich pestovať poľnohospodárske plodiny. Oázou pre vodné vtáctvo ostali Senianske rybníky pri obci Iňačovce, kde sa podarilo vybudovať rybníky a tunajšie mokrade sa stali miestom pre vodné vtáctvo a ďalšie vtáky. Oblasť zahŕňa dvadsaťšesť chovných rybníkov a jeden chránený ako Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky. Hniezdia tu chavkoše, volavky, kormorány, potápky, lysky, chriaštele, kačice, labute, bahniaky... Počas jarnej migrácie sú tunajšie vodné plochy miestom odpočinku aj pre žeriavy popolavé a ďalšie sťahovavé vtáky.
- Každý rok je pritom špecifický. Aký bol ten uplynulý s presahom do súčasných dní?
V polovici apríla vrcholí migrácia vtáctva, to znamená, že máme desiatky druhov vtákov, ktoré sa tu zastavujú a pokračujú v ceste na sever, ale zároveň prebieha aj hniezdne obdobie, takže je tu množstvo druhov vtákov, ktoré tu hniezdia, dokonca husi divé už vyviedli mláďatá a so svojimi rodinkami sa prechádzajú po lúke alebo plávajú v rybníkoch. Čoskoro by sa mali liahnuť volavky či kačice, takže v tomto čase sa nám prelína jarná migrácia s hniezdením vtákov, čiže obdobie, keď môžeme pozorovať na Senianskych rybníkoch najviac druhov a najväčšie počty vtákov. Počet vtákov sa ťažko odhaduje, ale keby sme v týchto dňoch vyšli na lúku a ornitológ, ktorý dôverne pozná vtáky, by tam strávil dve až štyri hodiny, bez problémov by napočítal pol stovky druhov vtákov. Celkovo bolo na Senianskych rybníkoch zaznamenaných 295 druhov, čo je bezkonkurenčne najviac na Slovensku spomedzi všetkých lokalít, a vyše 140 druhov tu aj hniezdi alebo hniezdilo v minulosti aspoň raz.
- V rámci jarnej migrácie sú tunajšie vodné plochy miestom odpočinku aj pre žeriavy popolavé a ďalšie sťahovavé vtáky. Súčasná zmena klimatických podmienok dokonca priniesla novinku a početná skupina žeriavov prezimovala priamo na Senianskych rybníkoch...
Máme za sebou veľmi teplú zimu, extrémne teplú jar a prebudenie prírody o dva-tri týždne skôr ako zvyčajne. Na túto situáciu reagovali aj vtáky, keď práve vďaka takejto miernej zime v okolí rybníkov prezimovalo vyše tritisíc žeriavov popolavých a ďalších asi päťtisíc prezimovalo neďaleko Stredy nad Bodrogom pri hraniciach s Maďarskom. So žeriavmi sme sa vlastne túto jeseň a zimu ani nerozlúčili a vďaka teplej jari začali aj skoro migrovať. Vrchol migrácie žeriavov, ktorý zvyčajne býva v polovici marca alebo na prelome marca ‒ apríla, sa tento rok posunul na koniec februára, keď veľké kŕdle migrovali cez územie rybníkov a v súčasnosti môžeme konštatovať, že sa migrácia už skončila. Každý deň pri vhodnom počasí ešte vidíme niekoľko kŕdľov oneskorencov alebo kŕdlikov, ktoré už nebudú hniezdiť a budú sa potulovať po Európe. Zopár žeriavov nám ešte každodenne preletí zo Senianskych rybníkov, ale hlavná migrácia sa uskutočnila oveľa skôr. Aj oproti minulým rokom.
- V minulých rokoch prileteli na Senianske rybníky aj druhy, ktoré ste tu už dávno nezaznamenali. Spomínam si na labuť malú so žltým zobákom, ktorá sa v tejto lokalite objavila po vyše päťdesiatich dvoch rokoch. Prileteli nové druhy aj v tomto roku?
Zatiaľ sme nový druh oproti minulým rokom nezaznamenali. Ale vrátili sa také vzácne druhy ako ibisovec hnedý, ktorý po prvýkrát zahniezdil na Slovensku v roku 2023 práve v tunajšej rezervácii a dúfame, že tu opäť úspešne vyhniezdi. V minulých dňoch sme pozorovali hltavky chochlaté, to je druh, ktorý pred troma rokmi prvýkrát zahniezdil na Slovensku a je v našich končinách veľmi vzácny. Videli sme tiež šabliarky modronohé alebo šišily bocianovité, čo sú veľmi vzácne bahniaky, ktoré sa tu tiež vo veľmi malých počtoch zdržujú, a dokonca sa tu zastavil aj pre Slovensko veľmi vzácny brehár hrdzavý, ktorý patrí medzi rekordérov v dĺžke preletov medzi sťahovavými vtákmi. To sú pre nás najexotickejší hostia, a popritom sme zaznamenali aj ďalšie, z pohľadu tunajších rybníkov už bežné druhy, ktoré sú však vzácne na Slovensku alebo dokonca v rámci celej Európy. Pre mnohé druhy vtákov sú Senianske rybníky najvýznamnejšou a pre mnohé jedinou lokalitou na Slovensku.
- S podporou projektu LIFE Obnova mokradí a ochrana vtáctva v CHVÚ Poiplie, Horná Orava a Senianske rybníky na Slovensku budujete stavidlá, opravujete hrádze, obnovujete kanály, aby v území zadržali viac vody pre vtáky. Iný projekt LIFE na ochranu mokradí v oblasti Medzibodrožia sa dostal do užšieho finále Európskej komisie, čím ste pomohli tamojšej populácii bučiaka veľkého a chochlačky bielookej.Okrem toho budujete umelé hniezda. Z čoho pramenia spomínané aktivity ornitológov a čo majú priniesť?
Pre dolný Zemplín a Východoslovenskú nížinu boli po stáročia typické, charakteristické dve skutočnosti. A to jarné záplavy vďaka nížinným riekam Laborec, Uh, Latorica, Bodrog, keď sa tu vylievala voda na tisícoch hektárov a každoročne spôsobovala opakujúce sa záplavy, čím sa obnovovali mokrade. To sa narušilo odvodnením a reguláciou riek a práve jarné typické záplavy sa už neopakujú. Práve preto sa usilujeme na lúke Ostrovik pri Sennom tieto jarné záplavy simulovať, umelo vytvárať, znovu vyvolávať tým, že sme na odvodňovacích kanáloch vybudovali stavidlá, ktorými vodu zadržiavame, spomaľujeme odtok a zaplavujeme spomínanú lúku. Týmto spôsobom aspoň na sto hektároch napodobňujeme prirodzené záplavy.
- Známe je tiež hospodárske využitie Ostrovika, ktoré slúži vodnému vtáctvu.
Druhým typickým pre tento región bola v minulosti pastva a chov hospodárskych zvierat. Najmä chov dobytka, ktorý znášal aj podmáčané plochy, mokrade. Po deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa rozpadlo miestne poľnohospodárstvo a chov dobytka úplne vymizol, usilujeme sa v súčasnosti tento typický spôsob obhospodarovania krajiny vrátiť do života. Založili sme vlastnú farmu a začali sme ako ochranári hospodáriť, chovať tradičný uhorský stepný dobytok, ktorý so sebou prináša aj zvýšené množstvo hmyzu, čím vytvárame vhodné podmienky pre vtáky.
- Ďalším úspechom je Halov močiar, ktorý sa vám podarilo dostať do vlastníctva, kde budete môcť naďalej presadzovať zásady ochrany vtáctva...
Halov močiar je unikátna lokalita v Medzibodroží neďaleko sútoku Latorice a Laborca. Je to jedna z posledných mokradí v uvedenom regióne, ktorá bola v minulosti tiež závislá od spomínaných pravidelných záplav narušených reguláciou rieky Laborec. Halov močiar sa ocitol za hrádzou bez prístupu vody a bol odvodnený kanálom a rúrovým hrádzovým priepustom. V roku 2016 sme ho začali umelo zavodňovať a počas záplav napúšťať doň vodu v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., čím sa tu obnovili pôvodné mokrade a začali opäť hniezdiť vodné vtáky. Medzitým sa na spomínanej ploche zmenil majiteľ, ktorý začal uvažovať nad tým, ako by pozemky využil. Mal pritom mnohé zámery, ale ani jeden z nich nebol vhodný pre prírodu tak, ako by sme si predstavovali. Keď prišiel so svojimi nápadmi, oponovali sme mu a usilovali sme sa ho od nich odhovoriť. Napokon nám ponúkol, aby sme si tie pozemky kúpili. Keďže sme nemali iné zdroje, rozbehli sme verejnú zbierku prostredníctvom darcovského portálu, oslovili sme verejnosť a usilovali sme sa vyzbierať peniaze na kúpu pozemkov, čo sa nám v nečakane krátkom čase za štyri mesiace podarilo. Vôbec sme to neočakávali, no dnes už nám Halov močiar patrí a uskutočňujeme na ňom zásahy, ktoré pomáhajú tu hniezdiacemu vtáctvu a prírode.
- Dôležitou súčasťou vašej práce je aj neustály kontakt so širokou verejnosťou. Trinásteho apríla 2024 ste na Senianskych rybníkoch otvorili už desiaty jubilejný ročník Vítania žeriavov.
Ide o najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku, ktorého hlavnou aktivitou je pozorovanie vtáctva a zámerom propagovať ochranu prírody, vtáctva a miestnych tradícií. Je pomenované po žeriavovi popolavom – ikonickom vtáčom druhu, ktorý počas jarnej migrácie prelieta ponad východné Slovensko v tisícových kŕdľoch. Práve Senianske rybníky a okolité mokrade sú jednou z najdôležitejších migračných zastávok. Hlavným programom podujatia bolo pozorovanie jarnej migrácie vtáctva. Záujemcovia mohli individuálne navštíviť náučný chodník Vtáčím rajom. Na trase chodníka medzi obcami Iňačovce a Senné ich čakala možnosť prostredníctvom šiestich pozorovacích veží (pomocou ďalekohľadov či fotoaparátov s teleobjektívmi) za účasti ornitológov sledovať vtáky, ktoré tu žijú. Najvhodnejšie na pozorovanie je včasné ráno, keď migrujúce vtáky odlietajú za potravou na neďaleké polia, či neskoro popoludní, keď sa vracajú na nocoviská. Súčasťou Vítania žeriavov boli aj sprievodné podujatia ako infostánky a tvorivé dielne pre deti či ukážky tradičných remesiel. Počas celého dňa v krytom stane odzneli prednášky na rôzne témy – od ochrany prírody cez zachovanie starých odrôd ovocných stromov, prírodný turizmus po tradičnú zemplínsku architektúru. Miestni umelci a remeselníci sa predstavili ukážkami tvorby. Vítanie žeriavov prebiehalo v areáli Senianskeho kaštieľa, národnej kultúrnej pamiatky. Akcia sa prvýkrát symbolicky konala už v roku 2006 pri príležitosti Európskych dní vtáctva. Odvtedy ju ornitológovia opakujú pravidelne každý rok, čím akcia nadobudla charakter miestnej tradície. Prvé ročníky spočívali v spoločných vychádzkach s účasťou niekoľkých ľudí, no vzhľadom na narastajúcu obľubu tohto podujatia sme pristúpili k pokročilejšej organizácii v spolupráci s miestnymi združeniami. Súčasný jubilejný desiaty ročník Vítania žeriavov vo formáte jednodňového festivalu navštívilo počas soboty vyše dvetisícpäťsto záujemcov o prírodu.
- Masovosť podujatia, ktorá za uplynulé roky rástla, spôsobila, že popri ornitologickej spoločnosti sa na realizácii podujatia podieľa aj obec Senné a Nadácia záchrany a obnovy Senianskeho kaštieľa. Pri okrúhlom desiatom výročí ste získali aj podporu Košického samosprávneho kraja z programu Terra Incognita...
Do samotného priebehu akcie sa zapojili aj vyše dve desiatky dobrovoľníkov z celého Slovenska. Okrem kyvadlovej autobusovej dopravy z Michaloviec, ktorou k nám prichádzali ďalší záujemcovia o krásy prírody, bolo v Sennom oficiálne otvorené aj Avescentrum – návštevnícke centrum Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko pri Senianskych rybníkoch. Pre návštevníkov vzniklo vďaka cezhraničnému projektu BirdTour ako komplexné zázemie na organizáciu ekovýchovných aktivít, školských exkurzií, aj pre prácu ornitológov. Okrem návštevníckeho centra mohli turisti využiť novú požičovňu bicyklov, zrekonštruované vyhliadkové veže, prístrešky či lávky cez mokrade.
- Aký je hlavný cieľ tohto podujatia z pohľadu organizátorov?
Keď chceme od ľudí, aby nám pomohli, alebo sa postavili za ochranu prírody, potrebujeme, aby poznali prírodu a vtáky, kde žijú, pretože chrániť dokážeme len to, čo poznáme a k čomu máme pozitívny vzťah. Cieľom toho podujatia, ale aj ďalších ekovýchovných akcií, prednášok, besied či exkurzií, ktoré realizujeme, je dostať ľudí do prírody, vytiahnuť ich do Vtáčieho raja, aby sa tu prešli, poznávali vtáky, krásy tohto územia, aby si k nemu vytvorili pozitívny vzťah a takto nenásilne sme ich dostali k ochrane prírody a vtáctva a spoločne ochránili nádherné a jedinečné územie slovenskej prírody.
Zhováral sa Marián ŠIMKULIČ – Foto: autor a SOS/BirdLife Slovensko