POZNÁMKA
Pospolitý ľud súčasnú povinnosť nosiť v interiéroch respirátory posmešne a hanlivo volá „náhubková“. Havkovia sa na svojich pánov len neveriacky pozerajú, čože to musí mať na tvári ich pán, keď ony nemusia. Asi si poviete, že to nie je férové prirovnanie, psí náhubok nie je respirátor ani rúško a má aj iný význam. Prečo však vieme do krvi obraňovať obmedzenia zvierat, ale ľudí už nie? O skutočné náhubky pre psíkov sa v Trnave pred vyše desiatimi rokmi strhla nevšedná bitka, v ktorej sa riešila miera slobody a reštrikcií ‒ psov. Dva roky trvajúci spor v Trnave vtedy zamestnal psičkárov, mimovládne organizácie, úradníkov magistrátu, mestskú políciu, dvoch primátorov mesta, Krajskú prokuratúru a Krajský súd v Trnave a hrozilo, že sa prípadom bude zaoberať aj Ústavný súd SR.
Všetko sa začalo tým, že mesto Trnava vtedy vydalo Všeobecno-záväzné nariadenie (VZN), podľa ktorého na verejnom priestranstve musel mať každý pes nasadený náhubok. VZN podpísal vtedajší primátor Štefan Bošnák. Zákon o podmienkach držania psov hovorí však o povinnosti nasadzovať náhubok len nebezpečnému psovi, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný. Do hry sa vložil námestník okresnej prokurátorky Jozef Kleiman s protestom, že mesto prekročilo kompetencie. Už nový primátor Vladimír Butko a poslanci pokrčili plecami a nič nezrušili. O dva roky urobil bodku za prípadom až Krajský súd v Trnave. Prikázal nosiť náhubky len desiatim nebezpečným psom a ostatných štyritisíc v meste oslobodil. Mesto napokon VZN zrušilo. V novom už táto povinnosť nie je zakotvená.
Dnešné nosenie ľudských „náhubkov“ nikoho tam hore netrápi. Ľudia šomrú na zlé dýchanie cez respirátor, tvár očkovania Vladimír Krčméry kolabuje v rúšku na tlačovke a poslankyňa NR SR Romana Tabák komicky dýcha bez rúška skrytá pod rečníckym pultom. Ani lekári nie sú jednotní, mnohí sú proti. Svetová zdravotnícka organizácia mení svoje odporúčania ako na bežiacom páse. Pred rokom rúška iba odporúčala, na konci roka tvrdila, že sú potrebné a naposledy ich odporučila nosiť aj doma.
Len naša vláda vie, čo je najlepšie, a nariadila pred rokom povinné rúška. Nedomyslela, že rúšok jednoducho niet, a tak si ich šili ľudia sami a hľadali strihy ako za socializmu na šaty z Burdy. Chodili sme na tvárach s handrami, ktoré pred ničím nechránili. Iba ak pred drakonickou pokutou. Servilní novinári sa predbiehali v ódach na vládu, ktorá odevné podniky svojou neschopnosťou zabezpečiť to, čo prikazuje, zachránila pred krachom. Pokusy nosiť pracovné respirátory narazili na vládu, ktorá ich zákonom (!) zakázala. Na konci roka sa objavili úvahy, že najlepšie nás chránia rovno dve rúška na sebe. Po roku vláda prišla na to, že rúška sú nanič a že treba nosiť respirátory. Iba jeden druh ‒ FFP2, ako inak. Ktovie, aká firma ich už mala vopred zazmluvnené? Problém je, že podľa štúdií majú karcinogénne plastové zložky, jednorazovú životnosť osem hodín a po dvoch hodinách výrobca odporúča dať si prestávku. Na Slovensku to chápu všetci zamestnávatelia, všakáno? Neschopnú vládu nahrádzajú samosprávy a rozdávajú ich zdarma. Tak ako predtým rúška.
Generálna prokuratúra SR už pred rokom vydala usmernenie postupu prokurátorov v trestnom konaní v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Bolo by dobré, aby sa zamerala aj na zákonnosť prijatých opatrení, najmä ak sú neúčinné, vrátane nosenia interiérových „náhubkových“ respirátorov. Alebo sú nám prednejšie práva zvierat?
Ivan KRAJČOVIČ