KOMENTÁR Maroša SMOLCA
Významný predstaviteľ štúrovskej generácie Andrej Sládkovič zverejnil svoju vlasteneckú báseň Nehaňte ľud môj v prvom vydaní literárnej prílohy Orol tatranský v Slovenských národných novinách 5. októbra 1845. Literárni vedci ju považujú za jednu z najpôsobivejších obrán slovenského národa, v ktorej lyrický subjekt vyvracia falošné obvinenia na adresu slovenského národa, ktoré majú za cieľ spochybniť jeho právo na samostatnú existenciu. Aj keď básnik tieto verše napísal pred takmer stoosemdesiatimi rokmi, aktuálne sú, žiaľ, aj v súčasnosti.
Je až zarážajúce, aké zbrane politického boja dnes vytasili stranícke elity, ktoré neuspeli v predčasných parlamentných voľbách. Slovenská opozícia sa sama označuje za slušný politický prúd, ktorý pod Tatrami chráni demokraciu a ľudské práva. Takto sa prezentuje navonok. Táto štylizácia je však na míle vzdialená od reality. Opozičný štvorlístok Progresívne Slovensko, Slovensko (bývalé OĽaNO), SaS a KDH to dokazuje dennodenne od zostavenia vlády pod štvrtým vedením Roberta Fica. V Slovenských národných novinách sme už písali, že novému kabinetu opozičné strany nedarovali ani obligátnych sto dní na orientáciu v novej pozícii. U nás konali opačne. Na nových ministroch nenechali nitku suchú. Chceli dokonca odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ešte predtým, ako vôbec parlament vyjadril legitimitu vláde.
Bojovnosť opozičných lídrov sa koncom minulého roka preniesla do rokovania parlamentu. Vláda pripravila novelu Trestného zákona, ktorú v skrátenom legislatívnom konaní predložila na diskusiu poslancom. Bola to tak trochu nahrávka na smeč opozícii. Koalícia pokojne mohla legislatívnu zmenu, ktorá ruší špeciálnu prokuratúru a znižuje aj sadzby za ekonomické trestné činy predložiť cez riadne legislatívne konanie. Nateraz sa totiž javí, že diskusia na hradnom kopci bude dlhšia, akoby novela prešla riadnym prerokovaním. Vláda právo na skrátené legislatívne konanie má. Odôvodnila to pokračovaním nebezpečenstva z porušovania základných ľudských práv zo strany špeciálnych prokurátorov v mnohých trestných konaniach s politickým pozadím.
Opozícia to využila a stavila na obštrukciu v rokovaní. Tá sa zmenila na blokádu. Niekoľkohodinové čítania pozmeňovacích návrhov zo strany Gábora Grendela (inak politického odchovanca špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica) a ďalších straníkov z Matovičovho košiara ochromili chod zákonodarného zboru. Reálne hrozilo, že parlament neprerokuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2024. Vládna koalícia preto zatiahla ručnú brzdu. Predčasne ukončila rozpravu a štátny rozpočet na rok 2024 schválili tesne pred Vianocami.
Politický boj sa z parlamentu presunul na námestia slovenských miest. Opozícia začala na svoju podporu zvolávať politické mítingy, na ktorých sa po celom Slovensku schádzali tisíce protestujúcich. Agresivita začala stúpať. V časoch vysokej popularity premiéra Vladimíra Mečiara organizovalo jeho hnutie HZDS legendárne mítingy na bratislavských Pasienkoch. Opozícia sa vtedy vysmievala niektorým babkám demokratkám, ako velebia svojho predsedu, a kritizovala ich, že nadávajú na opozičných politikov. Oproti súčasným mítingom opozície to boli však pokojné stretnutia priaznivcov vtedajšej garnitúry. Agresivita fanúšikov „slušného“ Michala Šimečku a spol. už dávno prekročila mieru únosnosti. Predstaviteľov vlády posielajú „slušní“ Slováci do väzenia. Demokraticky zvolených predstaviteľov štátu označujú za mafiánov. Herečka na dôchodku Magda Vášáryová urazila ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, že je hlúpa. Kandidát „slušných“ Ivan Korčok prirovnal svojho rivala Petra Pellegriniho k „podržtaške“.
Na protestoch sa objavil dokonca transparent s nápisom Potkan Fico. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by takéto letáky držali v rukách babky demokratky napríklad na adresu vtedajšieho prezidenta? Brusel a Washington by si išli nohy dolámať, aby do Bratislavy poslali ďalší demarš. Niečo podobné sa deje aj dnes. Opäť „slušní“, tentoraz europoslanci, presvedčili Európsky parlament, aby prijal uznesenie odsudzujúce rušiť špeciálnu prokuratúru v skrátenom legislatívnom konaní. A napriek tomu, že špeciálnu prokuratúru nemá drvivá väčšina štátov Európskej únie zaradenú do svojho bezpečnostného systému, Slovensko s tým má problém.
V roku 1873 Sládkovičove verše kritizoval básnik Koloman Banšell v prebásnení jeho diela pod novým názvom Nechváľte ľud môj. Rozdiel medzi oboma autormi je ten, že o Sládkovičovi sa deti stále učia aj po stoosemdesiatich rokoch a o Banšellovi slovenská verejnosť nevie takmer nič...