Pred osemdesiatimi rokmi sa začala predohra najväčšej tragédie ľudstva
2. časť
Koncom júna 1934 Hitler zreteľne opustil pôvodné ciele Národnosocialistickej strany nemeckej robotníckej strany (NSDAP) – zvrhnúť v krajine kapitalizmus a vybudovať beztriednu spoločnosť, v ktorej si budú všetci Nemci rovní, ak si plnia povinnosti pri povznesení národa. Bol už nemeckým kancelárom a prezidentom zároveň, nazval sa Vodcom, nastal čas, aby svoju stranícku neoficiálnu armádu Sturmabteilung (SA), ktorá už mala tri milióny mužov v zbrani, rýchlo preorientoval. Z armády, ktorá mala zabezpečiť proletársku revolúciu, na údernú silu budúcej svetovlády. Pre tento cieľ vytvoril zo zvlášť vybraných mužov SA nové úderky – vojská SS.
Dvadsiateho deviateho júna popoludní dal Hitler zastreliť doterajšieho kancelára generála von Schleichera aj s manželkou v ich byte. Ten si ho totiž pamätal ako poslíka v štábe armády v rokoch prvej svetovej vojny – a to sa nezlučovalo s obrazom Vodcu a budúcim pánom sveta.
Veľká teroristická akcia, ktorú dejiny nazvali Noc dlhých nožov, sa mohla začať.
NOC V BAD WIESSEE
O druhej v noci, teda 30. júna, nasadol Hitler do leteckého špeciálu Junkers 52 na bonnskom letisku Hangelar a o štvrtej nadránom pristál na mníchovskom Oberwiesenfelde. Autá s ním a s jeho sprievodom zamierili do kúpeľného mestečka Bad Wiesee a zastali pred penziónom Hanselbauer. Okolie objektu už okolo polnoci potichu obsadili jednotky SS. Velil im mladý kapitán, onedlho už generálplukovník SS Sepp Dietrich.
Vybrané komando vošlo do vidieckeho hotela. Muži mlčky prešli chodbami k jednej z izieb. Noc narušil len klepot ich čižiem. Strelci zaujali určené miesta. Dvaja dôstojníci SS vošli do nezamknutej hotelovej izby 214. V alkoholovom opare tam ležal v posteli plukovník SA Edmund Heines so svojím mladým šoférom. Oboch vyvliekli do záhrady a zastrelili.
Hitler sedel ešte v aute. Na Dietrichov signál, že mu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, vystúpil z vozidla a v sprievode dvoch ozbrojených pobočníkov vošiel do penziónu. Niekoľko rozospatých dôstojníkov SA stálo už pred svojimi izbami v pozore, nebadane si upravujúc narýchlo navlečené uniformy. Sepp Dietrich ukázal Vodcovi apartmán, v ktorom spal hlavný veliteľ straníckej armády SA a Hitlerov dôverný priateľ Ernst Roehm. Hitler zabúchal na dvere. Po chvíli rozospatý veliteľ otvoril, prekvapením cúvol, potom sa radostne rozosmial a vrhol sa s otvoreným náručím k Hitlerovi. Ten ho odstrčil a vycedil jedinú vetu: „Si prasa, zradca a strana s tebou zakrúti!“
Ohromeného veliteľa trojmiliónovej armády patrola ihneď odviezla do väznice v Stadelheime.
Tá sa už plnila vysokými dôstojníkmi SA.
OBSADENÁ KRAJINA
S povestnou nemeckou dôslednosťou, koordinovane, bleskovo a nekompromisne obsadili jednotky SS do svitania všetky námestia nemeckých miest, dôležité križovatky, budovy rozhodujúcich inštitúcií, rozhlasové štúdiá a vysielačky, stanice a letiská. Nadránom, keď kasárne – okrem stráží – obyčajne ešte spia, vošli úplne ozbrojené kohorty esesmanov, vybavené potrebnými povoleniami, do kasární SA. Všade vyhlásili poplach. Dôstojníkov zvolali do jedální na poradu o celoštátnej operácii. Mužstvo a nižší dôstojníci dostali rozkaz nastúpiť na dvore.
O päť minút, keď samužstvo zoraďovalo do šíkov, vyplašení muži zistili, že z každého kúta, ba ešte aj z okien kasární na nich mieria guľomety. Ozbrojené stráže vyvádzali z budov vyšších dôstojníkov už bez zbraní, opaskov a s rukami nad hlavou. Niektorí velitelia útvarov sa priečili, vykrikovali, že sa chcú spojiť s veliteľom SA Roehmom, iní sa odvolávali na Hitlera... Nakladali ich do skriňových nákladných áut a viezli do Stadelhaeimu. Na nádvorí väznice sa v tom čase už ozývala salva za salvou, a tak to trvalo aj za svitania, ráno a po celé dopoludnie. Popravné čaty sa striedali, aby nestrácali čas nabíjaním zbraní.
Revolučná proletárska armáda SA musela zaplatiť za svoj hriech: chcela pokračovať v socialistickej revolúcii aj vtedy, keď sa ich vodca už dostal k moci, slúžil iným záujmom a mal vznešenejší cieľ: dobyť svet.
PROGRAMÁTORI BUDÚCNOSTI
Noc dlhých nožov – ako dejiny nazvali Hitlerov masaker – a následné udalosti najbližších dvoch dní pripravili Hitlerovi spolupracovníci: Himmler, v tom čase krajinský veliteľ bavorskej polície, veliteľ úderiek SS a šéf tajnej služby Gestapo v jednej osobe; Heydrich, veliteľ bezpečnostného úradu Sicherheistdienst a neskôr protektor okupovaných Čiech a Moravy, dôstojnícky štricák a veliteľ letectva Göring, do smrti najbližší spolupracovník Adolfa Hitlera, a muži z Vodcovej blízkosti – Hess, Goebbels, Reichenau. Podstatou plánu bolo v priebehu dvoch hodín paralyzovať útvary SA, oveľa mocnejšie ako bola sila vtedajšej nemeckej armády. Hlavných predstaviteľov oficiálnej armády pozvali na poradu do kúpeľov v Bad Wiesse, starostlivo vybrali izolovaný penzión a na sekundu presne vypracovali plán. Obsadili dopravné, spojovacie a mediálne centrá a hlboko v noci vnikli do kasární SA. Zinteresovaní dôstojníci SS boli dva dni izolovaní od sveta a až v tejto izolácii sa dozvedeli, čo ich čaká – len aby nedajboh neprenikla do sveta nijaká správička. Zásahové úderky SS a popravné čaty boli na streleckom cvičení, keď ich zrazu naložili do lietadiel a nákladných áut, viezli na neznáme miesto a o svojej úlohe sa dozvedeli niekoľko minút pred jej plnením.
Hitlerovi sa tak v priebehu dvoch hodín na území celého Nemecka a bez jediného výstrelu podarilo znefunkčniť celú generalitu SA. Výstrely nasledovali až potom.
Z ČAŠNÍKA GENERÁL
Vojsko bez velenia sa podarilo ľahko zmanipulovať. Nelegálna armáda zložená zo živnostníkov, ktorí sa po vojne a v čase krízy nedokázali uživiť, robotníkov bez práce, mládeže bez perspektívy, dobrodruhov a tulákov stala sa poistkou Hitlerovej moci a onedlho aj údernou silou vo svetovej vojne. Hlavného veliteľa SA bolo málokomu ľúto. Ernst Boehm sa ako dvadsaťsedemročný čašník z homosexuálneho baru dostal do armády na začiatku prvej svetovej vojny a dotiahol to až na kapitána. Po vojne bol bez práce, stal sa plateným funkcionárom národných socialistov a nastúpil do SA. Intrigami a oddanosťou Hitlerovi sa vyšplhal na miesto najvyššieho veliteľa. V lete 1933 postrehol, že Hitler sa vzďaľuje od socialistických ideálov, a tak opakovane vyhlasoval, že vojská SA nestrpia, aby nemecká proletárska revolúcia zostala na polceste. Jeho armády budú bojovať, kým sa ciele revolúcie nenaplnia do posledného písmena. Hitler teda musel zasiahnuť.
KONIEC VELITEĽA
Keď už boli velitelia SA zlikvidovaní, v cele ešte stále tvrdol ich najvyšší šéf Ernst Roehm. Zvyšok noci a celé predpoludnie počúval salvy katov na dvore väznice. Stále sa však nádejal, že nech je Hitler akokoľvek neľudský, predsa len sú kamaráti...
Na ďalší deň dostal veliteľ väznice, vysoký dôstojník SS, písomný príkaz: Zastreľte vodcu SA za velezradu. Adolf Hitler.
To bola už nedeľa 1. júla. Večer prišli do cely dvaja dôstojníci SS, jeden zostal pri dverách, druhý – Michael Lippert, prišiel k stolíku, položil naň pištoľ a noviny, z ktorých kričal titul: Veliteľ SA zatknutý – čistka v celej revolučnej armáde!
„Máte desať minút,“ povedal väzňovi. Muži odišli. O hodinu sa vrátili. Pištoľ ležala na stolíku. Väzeň sedel na posteli. Lippert vystrelil. Veliteľ SA padol s výkrikom: „ Môj vodca! Môj...
ooo
V utorok 3. júla nemecká vláda prijala uznesenie: „Opatrenia, ktoré sa museli urobiť na likvidáciu vlastizradných útokov 30. júna a následne 1. a 2. júla 1934 sú v zmysle núdzovej obrany štátu v plnej zhode s právom.“
Teror sa povýšil na zákon.
Ouvertúra najväčšej vojny v dejinách ľudstva odznela.
Hitler mal moderne vyzbrojenú armádu SA s lietadlami, tankami, delostrelectvom, mínometnými plukmi a so sfanatizovanými tromi miliónmi vojakov. Mal svoje elitné jednotky SS. Slúžila mu mohutne ozbrojená polícia a bezohľadná štátna bezpečnosť. Pri takejto vojenskej sile mohol zabudnúť na mierovú zmluvu z Versailles i na príkazy medzinárodného spoločenstva a budovať oficiálnu armádu podľa svojich predstáv a v záujme svojich sponzorov. Lebo v pozadí všetkého, ako vždy, boli gorily, oligarchovia a majitelia priemyselných komplexov. Pre nich bola vojna najväčší kšeft.
Koniec, ktorý priniesla, nečakali. A čo? Svet im opäť pomohol vstať a vládnuť.
Ján ČOMAJ – Foto: internet