ANALÝZA
„Seriózne“ médiá nedávajú ľuďom šancu vytvoriť si vlastný názor. Negatívne vyjadrenia ministerky kultúry Natálie Milanovej na adresu Matice slovenskej už od nástupu do funkcie šéfky rezortu spustili v médiách sériu rovnako negatívne ladených článkov. Vo všetkých sa čitatelia dočítali v podstate to isté a takmer všetky výčitky pochádzali ešte z minulých období. Často išlo o selektívne, neaktuálne až nepravdivé informácie. Pozreli sme sa na štyri články v mienkotvorných médiách – v Hospodárskych novinách, Týždni, ktorých analýzu vám prinesieme v tomto i v najbližších číslach SNN. Text budeme dopĺňať o ďalšie články v Denníku N a na Aktuality.sk.
Niektorí slovenskí novinári by si mali jednoznačne oprášiť základy žurnalistiky. Článkami o Matici slovenskej totiž porušujú Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roka 1993. Rezolúcia hovorí, že „žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku“. Upozorňuje, že „fámy sa nesmú pliesť so správami“ a „názory nesmú mať snahu popierať alebo zatajovať skutočné fakty alebo údaje“. Zdôrazňuje, že „investigatívna žurnalistika je limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov“. Zároveň novinárom pripomína, že „informácia je základné právo“ a „vlastníkom tohto práva je občan, ktorý má tiež práva, aby boli informácie, ktoré poskytujú novinári, podávané pravdivo v prípade správ a čestne v prípade názorov“.
Ako prvý rozoberieme článok mladej novinárky Kristíny Votrubovej, ktorá čitateľom Hospodárskych novín ponúkla skutočne silnú selekciu informácií o Matici slovenskej. Na základe jej článku si tak ani nemohli vytvoriť vlastný názor, keďže už vopred dostali naservírovaný pohľad redaktorky.
■ HANOPIS BEZ FAKTOV
Hospodárske noviny sa usilujú prezentovať ako etalón serióznej žurnalistiky, zameranej na ekonomiku, fakty a serióznosť. Článkami o Matici slovenskej však majú ambíciu priblížiť sa skôr Denníku N, SME alebo Týždňu. Posledný počin redaktorky HN Kristíny Votrubovej pod názvom Patrí Matica slovenská do minulosti? z 15. júla síce noviny označili ako publicistiku, vhodné je však spresniť, že ide o pamflet. Pamflet alebo hanopis je žáner, v ktorom autor zámerne zdôrazňuje či zveličuje záporné stránky kritizovaného objektu a vlastné konštrukcie prezentuje ako fakty. Hanopis je obľúbený najmä v politickom boji a nemá ambíciu priniesť trvalú umeleckú hodnotu. Podľa verejného profilu Kristíny Votrubovej je práca v HN jej prvou serióznou žurnalistickou pozíciou. Profesionálna neskúsenosť a možno aj mládežnícka snaha zaskvieť sa v očiach šéfredaktorky vyústili do veľmi nízkej úrovne článku o Matici slovenskej. Nepravdivé a neoverené tvrdenia, neaktuálne informácie, nesúvisiace asociácie, selektívne uprednostňovanie menej dôležitého na úkor podstatného, ale aj subjektívne hodnotenia a výmysly tak šéfredaktorka poslala priamo do tlače.
Matica slovenská reagovala na článok cez svoje informačné ústredie, ktoré požiadalo Hospodárske noviny o opravu v zmysle tlačového zákona. Šéfredaktorka novín túto žiadosť zamietla v plnom rozsahu. My vám ponúkame porovnanie tvrdení redaktorky v kontraste s overiteľnými faktmi a vysvetleniami inštitúcie.
■ VÝMYSLY A SELEKCIA
Redaktorka prekvapila už v úvode článku, keď napísala vyslovene nepravdivú informáciu, ktorú sme si ľahko overili na internete. Súkromné bratislavské kníhkupectvo Svojeť označila ako kníhkupectvo Matice slovenskej, hoci tá ho nevlastní ani neprevádzkuje. Vzápätí sa dozvedáme cieľ tohto označenia – vraj aj časopis Zem a vek, ktorý toto nezávislé kníhkupectvo predáva, charakterizuje Maticu. Zjavne nezavážilo, že šéfredaktor časopisu vystúpil proti MS, a ani to, že MS nijako Zem a vek nepropaguje ani nešíri. Dôležité bolo vyvolať v čitateľovi negatívne pocity. V tomto štýle pokračuje Votrubová ďalej, keď čitateľom vykresľuje, ako sa Matica „dostala“ k tlačiarni NEOGRAFIA. Ani slovko o tom, že práve Matica slovenská je pôvodným vlastníkom tlačiarne, ktorú jej komunisti ukradli v rámci poštátňovania podnikov a na ktorú si po páde režimu nárokovala v reštitúciách. Čitateľom nedala šancu vytvoriť si vlastný názor, či MS získala tlačiareň oprávnene. Namiesto toho im podsunula názor, že za všetkým stojí Vladimír Mečiar. Ten vraj Matici daroval NEOGRAFIU za korunu ako protislužbu za jej politickú podporu. Vraj a údajne...
Novinárka sa pozrela aj na zákon o MS. Prekáža jej, že zákon nekonkretizuje realizáciu cieľov. Nám stačili dva kliky na webstránke MS na to, aby sme si otvorili aktualizovaný Program MS na dvojročné obdobie s výhľadom na päť rokov, ktorý v roku 2019 demokraticky schválil celomatičný snem. Zbežne spomenula aj každoročnú štátnu dotáciu vo výške do 1,8-milióna eura, ku ktorej pripočítala ďalšie dotácie z rezervy predsedu vlády, Fondu na podporu umenia a nejakého dotačného systému ministerstva kultúry. Téme dotácie sa, paradoxne, do hĺbky nevenovala. Inak by zistila, že Matica žiadne financie z nešpecifikovaného dotačného systému MK SR nedostáva a iné fondy sú pre ňu zdrojom iba pár tisícových, jednorazovo schválených projektov. O tom, že miestne odbory MS či Vydavateľstvo MS sú ako žiadatelia výrazne diskriminované, opäť ani zmienka. Oveľa prekvapujúcejším bol jej vlastný výpočet sumy za členské príspevky matičiarov. Podľa nej by Matica mala ročne získať stoštyridsaťtisíc eur z príspevkov členov, čo jej vyšlo po vykrátení počtu členov a päťeurového príspevku za individuálneho člena. Faktom je, že drvivú časť matičného hnutia tvoria členovia v miestnych a iných odboroch, ktoré v roku 2019 odviedli do ústredia desať centov za jedného člena, čo je v princípe evidenčný poplatok. Väčšinu členských príspevkov si, prirodzene, nechávajú na realizáciu matičnej kultúry vo svojich obciach a mestách. Po použití správneho vzorca je výsledná suma 4 562,72 eur. Zvláštne konštrukcie ekonomického denníka.
■ BEZ KRITICKÉHO MYSLENIA
Matici slovenskej nezabudla vyčítať, že väčšina štátnej dotácie putuje na platy zamestnancov a základné výdavky spojené s prevádzkou budov a na podporu regionálnych aktivít tak ide iba minimum prostriedkov. Ani náznakom neuviedla, že štátna dotácia pre MS je prísne účelová, a predovšetkým prevádzková. MS z nej nemôže priamo financovať realizáciu kultúry miestnych odborov MS v regiónoch, na to si musí zarobiť sama. Nejde o žiadne tajomstvo, o tejto skutočnosti informovali redaktorky spravodajstva RTVS a JOJ. Neserióznosť redaktorky sa najlepšie ukázala na účelovom prepojení nesúvisiacich faktov, keď dokázala súčasné historické dokumenty spojiť so súkromným videom bývalého predsedu MS M. Tkáča o Slovenskom štáte.
Nedostatok kritického myslenia a neschopnosť nájsť si relevantné informácie sa zas ukázali na téme Národného pokladu SR. Samozrejme, pre redaktorku je to škandál Matice slovenskej, aj keď inštitúcia ako taká „poklad“ nezbierala, nespravovala, dokonca zbierku nevyhlasovala ako jediná. Čerešničkou na torte bolo redaktorkino tvrdenie bez uvedenia zdroja, že „zmizli aj cennosti, ktoré si niekto jednoducho z trezora odniesol“. Dodnes nebolo riadnym vyšetrovaním potvrdené, či v kovovej časti Národného pokladu chýbajú cennosti. Zlaté tehly sú zapečatené štátnym notárom v trezore a sú v kompletnom stave, nezmizla z nich ani jedna. Ani umelecké predmety neboli poškodené a sú v kompletnom stave. Súdne konanie s vtedajším predstaviteľom Nadácie MS Jozefom Markušom sa týka len finančnej časti Národného pokladu. Inštitúcia má v tomto prípade skôr mediálnu smolu, pretože okrem personálneho prepojenia niektorých funkcionárov nemala na Národný poklad nijaký právny ani kontrolný vplyv. Ostatné subjekty, ktoré s Maticou rovnocenne vyhlasovali zbierku, sú dnes ticho. Vzhľadom na mediálny lynč sa im nikto ani nečuduje.
Novinárka ukončuje výpočet „hriechov“ Matice slovenskej svojím názorom, že na jej transformáciu „je potrebné najprv ujasniť, aký má Matica v súčasnosti zmysel a aké úlohy by mala plniť. A to je problém“. Problémom je skôr novinárska neprofesionalita K. Votrubovej. Inak by si dokázala prečítať aspoň základné dokumenty MS, kde sú jasne definované ciele, zmysel aj aktuálne úlohy ustanovizne. Vyzerá to tak, že sa mladá novinárka nekriticky spoľahla na staré články o Matici slovenskej a možno aj na názory historikov, ktorí majú dlhodobé názorové či osobné konflikty s bývalými zamestnancami vedeckých pracovísk MS najmä v Bratislave.
Tohtoročnú lavínu negatívnych článkov o Matici slovenskej spustila svojimi vyjadreniami ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá matičiarom jasne odkázala, že nemá pre ich činnosť ani smerovanie nijaké pochopenie.
Medzi prvými sa tejto témy chytil aj týždenník .týždeň. Rozhodol sa vplývať najmä na emocionálnu stránku svojich čitateľov, vyvolať v nich hnev a následný súhlas s postojmi novej ministerky. Predstavujeme vám analýzu článku Alchymisti naopak, pod ktorý sa 29. júna 2020 podpísala redaktorka .týždňa Marína Gálisová.
■ ROZPRÁVKARKA .týždňa
Nie je úplne zrejmé, aký žurnalistický žáner v rámci publicistiky použila novinárka Marína Gálisová, pretože aj na pamflet je jej článok o Matici príliš beletristický. Už titulok o alchymistoch naznačuje, že redaktorka má ambíciu pracovať viac s prozaickým útvarom rozprávkou než s vecnými faktmi. Týždeň uvádza, že Gálisová má na starosti oblasť zahraničnej politiky. Webstránka mimovládnej organizácie Globsec dopĺňa, že vyštudovala angličtinu a španielčinu a pracuje ako prekladateľka. Problémom slovenskej žurnalistiky je aj fakt, že sa v praxi často uplatňujú tí, ktorí ju neštudovali. Niežeby sa neštudovaní žurnalisti nedokázali vypracovať na kvalitných profesionálov, no v slovenskej realite je takých prípadov ako šafranu. Nerešpektovanie základov novinárskej práce, Etického kódexu novinára či rezolúcie Rady Európy je tak už len dôsledkom tohto problému. Zároveň je vizitkou každého človeka, ak sa oboznámi so základnými princípmi oblasti, v ktorej pracuje, a tiež ich uplatňuje. Čítajúc však článok v .týždni musíme redaktorke pripomenúť najmä Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roka 1993, pretože by sa v mnohých častiach určite našla. A nie v dobrom svetle.
■ DOJMOVÁ NOVINÁRČINA
Novinárka si na kritiku súčasnej činnosti Matice slovenskej vybrala minulosť. Zvláštny spôsob, ako takmer tridsaťročnými záležitosťami zdôvodniť jej nepotrebnosť v roku 2020. Prečo rovno nevytiahla matičné záležitosti z roka 1980? O tom sa už na internete nedočítala? Ako inak, emóciami podfarbené tvrdenia a vlastné názory podložila najznámejšou kauzou Národného pokladu. Zainteresovaný čitateľ si nemôže nevšimnúť, že Gálisová si už v úvode svojho článku pletie dojmy s pojmami, keď Národný poklad nazvala matičiarskou zbierkou. Odhliadnuc od toho, že ako prvá dostala na frak slovenčina (matičiarska verzus matičná), ani faktografia neobišla bez facky. Národný poklad totiž nezbierala ani nespravovala Matica slovenská, ale Nadácia Matice slovenskej, ktorá bola a stále je právne úplne nezávislá od Matice bez akejkoľvek kontroly ustanovizne nad ňou. Matičiari majú skôr smolu v tom, že nadácia nesie názov MS a priamo bol v nej angažovaný bývalý predseda Jozef Markuš. Tak sa ostatné subjekty, ktoré rovnocenne vyhlasovali zbierku spoločne s ustanovizňou, dostali do mediálneho „závetria“. A nedá sa povedať, že by sa z neho ponáhľali skočiť priamo do búrky, v ktorej je dodnes Matica slovenská.
Gálisová sa ďalej vyjadruje k tomu, čo sa malo diať s pokladom. Informácií má buď nedostatok, alebo len zvolila silnú selekciu. Aj keď napísala, že „to, čo sa vyzbieralo, mali síce odovzdať štátu, ale napokon sa rozhodli investovať“, no už neuviedla to, čo sme zistili my. Aj keď Nadácia MS deklarovala záujem odovzdať zbierku štátu, prevzatím štát nepoveril žiadny svoj orgán, preto nadácia nakladala so zbierkou ako každá iná nadácia. Čiže svojvoľne a bez kontroly zo strany Matice slovenskej. Vzápätí redaktorka pritvrdila, keď komentovala investovanie do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré vyhlásilo bankrot: „Kto všetko sa na tom nabalil? Skúste hádať. Zlato z matičného pokladu sa premenilo na nulu – aspoň Slovensko ako celok si tú nulu pripísalo. Bola z toho hanba a trestné stíhanie, hovorilo sa o zašantročení peňazí. Prebehlo vyšetrovanie, napokon sa však nič relevantné nezistilo.“ Fakty nie sú silnou stránkou novinárky .týždňa, inak by si dokázala aspoň vyhľadať dookola opakované oficiálne informácie z MS, že zlaté tehly z Národného pokladu sú v kompletnom stave a zapečatené štátnym notárom. My sme navyše vyhľadali bežne dostupné informácie, že zlatá ani strieborná časť nebola investovaná do Podielového družstva. Ani financie neprepadli celé a tvrdenie o „nabalení sa“ redaktorka nepodložila nijakými faktmi. V skutočnosti boli dva a pol krát zhodnotené, z čoho nadácia podľa svojich výročných správ financovala 2 903 projektov regionálnej kultúry, najmä folklóru. Predmetom súdneho konania s J. Markušom je porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda nesprávne investovanie finančnej časti do Podielového družstva, za čo bol už odsúdený, aj keď samotné súdne konanie sa ešte neskončilo.
■ LŽI O MATIČIAROCH
Vo svojej „dojmológii“ pokračuje Gálisová ďalej, keď sa usiluje čitateľov presvedčiť, že základná činnosť Matice slovenskej ako takej bola v deväťdesiatych rokoch pre spoločnosť neužitočná až kontraproduktívna. Vraj „nedalo sa ani len seriózne uvažovať o tom, že by z nich Slovensko mohlo čerpať svoje pozdvihnutie“. Stovky matičiarov a matičiarok zo staršej i strednej generácie by ju už počas piatich minút debaty dokázalo vyviesť zo sebaklamu. Bola to práve Matica a matičiari, ktorí sa v dejinách preukázateľne podieľali na významných míľnikoch na prospech slovenského národa vrátane jeho národného, vedeckého, vzdelanostného a kultúrneho pozdvihnutia od roka 1863 po súčasnosť, boja za slobodu, demokraciu a národno-občianske práva proti totalitným režimom či vzniku prvého Česko-Slovenska v roku 1919 i zvrchovanej Slovenskej republiky v roku 1993. Redaktorka sa dostala nielen úplne mimo faktov, ale najmä mimo reality. Preto je rozprávkový podtext pre jej článok absolútne príznačný.
Hnev čitateľov sa rozhodla znásobiť tvrdením, že „je len logické, že skončila ako prílepok tých najhorších iracionálnych prúdov v našej spoločnosti, konšpirátorov a pohrobkov ľudáctva“. Dôkazy, ktoré by súčasných predstaviteľov inštitúcie usvedčovali z jej „logiky“, už nepotrebovala žiadne. Nám stačilo vyhľadať si oficiálne vyjadrenia Matice, ktorá sa od konca roka 2017 viackrát verejne dištancovala od extrémistických skupín a spolupráce s nimi. Nie je problém ani nájsť verejnú kritiku ustanovizne na adresu jednotlivcov pre zneužitie mena MS v politickej kampani.
■ TVRDÉ POLITIKÁRČENIE
Záver článku si novinárka Gálisová nechala na tvrdú politiku. Posúďte sami: „Takúto inštitúciu štát ozaj nemusí podporovať. Ani by nemal. Keď sa ministerka kultúry rozhodla, že podporu Matice prehodnotí, urobila dobre. To však musí byť len začiatok a nasledovať by malo celkové prehodnotenie činnosti Matice, verejné pranierovanie za jej vedomé prešľapy, definitívne odstavenie od štátnych korýt.“ Prekročila tým akýkoľvek žurnalistický žáner a svoje názory štylizovala do politického vyhlásenia s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a podporiť politické ciele ministerky kultúry vo vzťahu k MS. Ukážkový príklad priameho porušenia Rezolúcie Rady Európy o etike žurnalistiky. Aby však k svojim rozprávkam a politikárčeniu primiešala aj nejaký ten moralizmus, typický pre .týždeň – podľa nás falošný – pomohla si opäť témou Národného pokladu. Vraj „príbeh pokladu je totiž jednoznačnou výpoveďou o tom, že čokoľvek prejde cez útroby tejto pridlho existujúcej etapy Matice slovenskej, skončí bez hodnoty“.
Gálisovej chceme odporučiť doplnkové hodiny komparatistiky. Porovnávať jablká s figami je ako hodnotiť kultúrnu, vedeckú a osvetovú činnosť matičiarov na základe činnosti od nej nezávislej a nekontrolovanej Nadácie MS. Presne to urobila a presne preto je celý jej článok argumentačne mimo a nápadne účelový. Keby aspoň tú základnú matičnú činnosť čitateľom predstavila...
Súčasná politika ministerstva kultúry voči Matici slovenskej zrejme podnietila viaceré médiá, medzi nimi aj známy portál Aktuality.sk. Ten sa pýši nálepkou „investigatívny“, a tak sme čakali komentár na vysokej úrovni. Šéfredaktor Peter Bárdy sa však pri téme o najstaršej národnej ustanovizni Slovákov dôslednou prácou pochváliť určite nemôže.
Z Rezolúcie Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roka 1993 si buď urobil trhací kalendár, alebo ju len ignoruje. Inak by rešpektoval, že „investigatívna žurnalistika je limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov“. A tiež to, že žurnalistikou nesmie „meniť pravdivosť a nestrannosť informácií“ ani „ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku“. Bárdy svojím komentárom poplietol čitateľov fámami a vlastnými názormi, ktoré im predostrel ako fakty. Áno, aj to je v rozpore s citovanou rezolúciou. On ako novinár má povinnosť podávať informácie „pravdivo v prípade správ a čestne v prípade názorov“. Pretože vlastníkom práva na pravdivé a čestné informácie je občan.
■ CHIMÉRA O ĽUDÁCKOSTI
Niektorí novinári prioritne vidia v Matici takzvaných ľudákov. Patrí k nim aj šéfredaktor Aktualít.sk Peter Bárdy. Svoje tvrdenie o existencii akéhosi organizovaného ľudáckeho krídla v MS však ničím nepodložil, a tak zostáva v rovine chiméry. Ak by aj teoreticky existovalo, bolo by v silnom konflikte so súčasným vedením ustanovizne. Predseda MS Marián Gešper organizuje matičné podujatia s protifašistickým kontextom, príkladom je spomienka na matičiarov padlých v boji proti nacizmu. V samotných Aktualitách v rozhovore s Michalom Kovačičom povedal, že jeho obľúbenou osobnosťou je Alexander Dubček. O vnútornom konflikte v ustanovizni nikto nepriniesol nijakú informáciu. Ak patrí aspoň princíp aktuálnosti k základom žurnalistickej práce, Bárdy sa ním v článku neriadil.
Od vyštudovaného publicistu a šéfredaktora portálu, ktorý si hovorí investigatívny, čitateľ čaká viac než len recykláciu starých mediálnych článkov, ktoré sú pre aktuálnu situáciu v MS neplatné. Bárdy sa dokonca pohybuje v rovine rôzne štylizovaných konštrukcií a obvinení, čo je charakteristické pre demagógiu. Tá je definovaná ako spôsob manipulovania verejnosťou, obľúbená je najmä v politike a príznačná pre nedemokratické režimy. Šéfredaktor aspoň správne označil svoj článok ako komentár, čo je publicistický žáner, v ktorom autor zaujíma vlastné stanovisko a názor. Či je čestný, čo vyžaduje rezolúcia Rady Európy, posúďte sami. Prinášame vám úryvky z jeho komentára pod názvom Ľudáci odovzdali Maticu extrémistom v portáli Aktuality.sk z 23. júna.
■ STOKRÁT OPAKOVANÁ LOŽ
Bárdy si v úvode zafilozofoval, vraj „Matici nechýbajú financie ani majetky, ale myšlienky a program“. Realitu si nevšíma. Zo zverejnených dokumentov na matičnej webstránke sa dá zistiť, že MS má jasne definované idey, poslanie a program v zákone o MS, Stanovách MS a Programe MS, ktorý platí na dvojročné obdobie s výhľadom na päť rokov. A že Matici nechýbajú peniaze? Podfinancovanie štátom každý rok podkladá číslami a faktmi. Bárdy sa však do finančných argumentov nepustil, bolo to len jeho entrée k pesničke o ľudáckom krídle. Ak by nejaké existovalo, určite by aj predstavitelia MS radi vedeli, kto ho má reprezentovať. Už veľakrát sa dištancovali od extrémistických skupín či ostro odsúdili zneužívanie mena MS jednotlivcami v politickej kampani. Bárdy však neponúkol ani jedno meno, namiesto toho zopakoval refrén pesničky: „Matica totiž nie je len naša najstaršia vedecko-kultúrna inštitúcia, ale v ostatných vyše dvoch desaťročiach aj podporovateľka xenofóbov, šovinistov, nacionalistov, extrémistov aj neofašistov.“ Rozumieme, že rozsah komentára nedovoľuje rozšíriť text o dôkazový spis, ale vedenie ustanovizne by určite ocenilo aspoň štipku detailov. Zodpovednosť za smerovanie Matice prebralo po matičných voľbách v novembri 2017 a podporu akéhokoľvek extrémizmu si do portfólia nedalo.
■ ŠTÍT PRE MINISTERKU
Hlava investigatívcov prešla rýchlo k veci: „Prečo by sme mali zo štátneho rozpočtu financovať organizáciu, ktorá podporuje antidemokratické hnutia popierajúce základné ľudské práva a slobody?“ Ako sa hovorí, a sme doma. Táto, akože rečnícka otázka sa nedá inak označiť len ako manipulácia verejnej mienky s cieľom politicky poškodiť Maticu slovenskú. Novinár absolútne nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by usvedčil súčasnú MS z podpory hnutí popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Pomohol si len súkromným videom bývalého predsedu MS Mariána Tkáča: „Stále užšie prepojenia ľudáckeho krídla Matice s Kotlebovou stranou pokračovali zverejnením videa z dielne Matice, ktoré zľahčovalo zodpovednosť Slovenského štátu s vojnovými zločinmi a vyvražďovaním civilného obyvateľstva počas II. svetovej vojny.“ Skutočnosť? Video o Slovenskom štáte nebolo vytvorené na pôde ustanovizne. Vedecké pracoviská a odbory MS sa už v tom čase vyjadrili, že sa na tvorbe videa nepodieľali, ani ho nedostali na odbornú kontrolu. Súčasný predseda MS práve v Aktualitách povedal, že sa s jeho obsahom nestotožňuje, a zároveň si pripomína pamiatku matičiarov padlých v boji proti nacizmu. Bárdy nič z toho nevzal do úvahy.
V komentári je jedna zaujímavá časť, ktorá ukazuje na ministerku kultúry. Vyzerá to ako parafráza jej slov: „Ministerka kultúry Natália Milanová sa preto správne pýta, či má Matica s takýmto pozadím ešte vôbec nejaký zmysel, a odkazuje, že ak chce peniaze zo štátneho rozpočtu, tak by sa jej predstavitelia mali správať ako súčasť demokratickej spoločnosti. A nie ako niekto, kto ju chce zničiť.“ Bárdy ale neuviedol žiadnu citáciu ministerky kultúry o tom, aby sa „predstavitelia MS správali ako súčasť demokratickej spoločnosti, a nie niekto, kto ju chce zničiť“. Pokiaľ ide o parafrázu, nám sa nepodarilo nájsť ani podobný citát vo vyjadreniach ministerky či rezortu kultúry smerom k Matici slovenskej. Ak sa v takomto zmysle vyjadrila len pre Aktuality.sk, je to vážne vyjadrenie a je nevyhnutné uviesť citáciu. V opačnom prípade ide o Bárdyho vykonštruovanú parafrázu, ktorá reálne poškodzuje meno Matice slovenskej na verejnosti.
■ NAJNOVŠIE UŽ RUSOFILI
Prekvapenie na záver. Netrvalo dlho a už 21. septembra priniesli Aktuality.sk iný článok s bombastickým názvom Disinfo Report: Ako Kremeľ uniesol Maticu slovenskú. Vraj „kremeľská propaganda prakticky uniesla niektoré významné slovenské kultúrne inštitúcie“. Len tri mesiace potrebovali takzvaní investigatívci na to, aby sa z chiméry ľudáckeho krídla stala chiméra kremeľskej propagandy. Absurdnosť týchto článkov už naznačuje príliš veľkú predstavivosť autorov. V zdravotníckej terminológii im odporúčame naštudovať si pojmy paranoja a schizofrénia. Bohužiaľ, inak sa tieto nezmysly opísať ani nedajú.
Zuzana DVONČOVÁ: Kresby: Andrej MIŠANEK
Článok budeme dopĺňať o ďalšie klamstvá a osočovanie národnej ustanovizne zo strany niektorých súkromných médií.