KOMENTÁR Petra SCHVANTNERA
Pojem núdzový stav je na pretrase dňa. Aký je však jeho pôvodný zmysel a cieľ? Ústavný zákon 227 z roka 2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ho definuje ako stav, pri ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, základné práva a slobody a sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. V rámci zákona sa spomína aj výnimočný stav. Ide o taký výrazný zásah do občianskych a ľudských práv, že možno ho vyhlásiť iba na šesťdesiat dní, pričom núdzový stav maximálne na deväťdesiat dní. Základným rozdielom medzi nimi je nižší výpočet obmedzenia rôznych práv, ktorý môže vláda voči občanom uplatniť. Najväčším rozdielom je možnosť obmedzenia slobody pohybu a pobytu občanov bez vymedzenia, pričom vo výnimočnom stave musí byť časovo obmedzené.
V medzisviatočnom období sa vláda 28. decembra rozhodla v poslednej chvíli a bez rozpravy, ako by to vyžadovalo demokratické zriadenie, pozmeniť tento pomerne zásadný ústavný zákon posilnením postavenia vlády pri jeho vyhlasovaní. Vynára sa otázka, či si poslanci uvedomili jeho dosah. Totiž podľa tejto novely možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť núdzový stav o ďalších štyridsať dní, a to i opakovane. Aj so spomínaným obmedzením občianskych práv. Samotné prijatie tejto novely bolo prinajmenšom kontroverzné. Podľa pôvodného plánu tak mali poslanci spraviť ešte pred sviatkami.
Niektorí koaliční, ale aj opoziční poslanci boli infikovaní ochorením COVID-19, čo neumožnilo prijatie tejto zmeny. Muselo sa to však udiať tesne pred skončením predĺženého núdzového stavu, inak by niektoré „lockdownové“ opatrenia mohli prestali platiť už 29. decembra. Čo je najzaujímavejšie a podľa niektorých politikov a právnikov i v rozpore so zákonom, túto novelu prijali aj poslanci, ktorí boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19. Umožnila im to vyhláška hlavného hygienika Mikasa, ktorá bola zverejnená deň pred rokovaním, teda 27. decembra. A to aj napriek tomu, že Trestný zákon hovorí o trestnosti zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Vyhláška hlavného hygienika nemôže stáť nad zákonom – ani trestným. Aj keď boli prijaté určité opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby v budove parlamentu, samotné konanie poslancov nie je veľmi morálne a nedáva správny príklad občanom. Čo povedia na to zbankrotovaní živnostníci, mnohé reštaurácie, hotely, ale napríklad aj cestovné kancelárie, ktorým stopli pre pandémiu podnikateľskú činnosť. Mnohí nemôžu pre opatrenia chodiť do práce, a poslanci NR SR áno...
Núdzový stav dáva právomoc obmedzenia slobody pohybu a pobytu občanov a taktiež obmedzenie uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním. Taktiež ide o obmedzenie práva slobody prejavu na verejnosti. Ide o o ochranu zdravia občanov, no možno to zneužiť pri výkone štátnej moci, povedzme si na rovinu. Novelou ústavného zákona teda vláda môže fungovať celé štyri roky v núdzovom stave. Ostaneme núdzovou republikou?
Existujú negatívne príklady. V juhoamerickom Čile to občania pocítili počas vlády generála A. Pinocheta, ktorý demokrat iste nebol. Augusto Pinochet tiež neustále predlžoval núdzový stav, aby v krajine mohol robiť, čo chcel. Nie je dnešný stav už ohrozením demokracie na Slovensku, keď sa súčasne zakazuje návšteva cintorínov, účasť na väčších pohreboch, hoci sú von? Ústavný súd by sa mal poponáhľať, keďže aj do jeho právomocí sa má zasiahnuť.
Čo je však reálnou príčinou tohto stavu? Samotná pandémia pomáha tejto vláde dosahovať jej ciele. Občania sa sústredia predovšetkým na boj s ňou. Za ten čas dochádza k výmene vedúcich funkcionárov v rôznych štátnych podnikoch i na ministerstvách za „našich ľudí“ a takisto k organizovaniu verejných obstarávaní bez verejnej súťaže, resp. uzatváraniu zmlúv so súkromnými firmami priamo, iba cez tzv. rokovacie konanie bez zverejnenia podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak vedia zdôvodniť (nemusia preukázať) svoju „časovú tieseň“.
Doba a demokracia si vyžaduje občiansku bdelosť.