Obrovská, dejinami zamlčiavaná tragédia

thumbnail

ZABUDNUTÁ HISTÓRIA

Prvý koncentračný tábor zriadili v rakúskom Grazi pre Rusínov. V tomto roku si pripomíname sté výročie vzniku ČSR, prvého štátu Čechov, Slovákov, Rusínov, Moravanov a Slezanov. Vznik Česko-Slovenska zároveň znamenal koniec genocídy rusínskeho národa, riadenej štátnym aparátom Rakúsko-Uhorska.

Pozrime sa na túto históriou zamlčiavanú tragédiu od začiatku. Ak ste si doteraz mysleli, že koncentračné tábory vymysleli Nemci a spájali sa s holokaustom, nie je to celkom tak. Prvé koncentračné tábory zriadili začiatkom 20. storočia Angličania pre Búrov, pre ich ženy a deti v Juhoafrickej republike, a internovali v nich vyše dvestotisíc osôb, z ktorých dvadsaťšesťtisíc  umučili. Tieto tábory poslúžili ako vzor pre Rakúsko-Uhorsko, ktoré podľa nich vytvorilo pre pravoslávnych a gréckokatolíckych haličských a karpatských Rusínov už začiatkom prvej svetovej vojny v Rakúsku v Talerhofe pri  Grazi prvý koncentračný tábor v Európe.

Internovali tam vyše tridsaťtisíc príslušníkov rusínskej inteligencie, ale aj pospolitých občanov, ktorých držali v neľudských podmienkach, spočiatku dokonca bez prístrešia len tak pod holým nebom, vystavených hladu, chladu, chorobám a neľudskému vyčíňaniu najmä maďarských a  ukrajinských dozorcov. Predpokladá sa, že väznených mohlo byť oveľa viac, lebo záznamy boli po vojne zámerne zničené a mnohí uväznení cestu do Talerhofu následkom chorôb, hladu a krutého zaobchádzania neprežili.

Celkovo po celej monarchii zriadili asi tri desiatky  koncentračných táborov. Boli napríklad v Miškolci, v Ostrihome, vo Feldbachu, v Budapešti. Tisíc Rusínov väznili dokonca aj v Terezíne v Čechách, tam sa však Česi o svojich slovanských bratov na vtedajšie pomery  pomerne dobre postarali...

KRUTÉ REPRESÁLIE

Čo bolo dôvodom týchto perzekúcií? Rusíni mali historickú smolu, že žili na územiach, kde sa prelínali dve kultúry ‒ východná pravoslávna a západná rímskokatolícka, a tiež doplácali na jazykovú a kultúrnu blízkosť s ruským národom. Bolo to aj obdobie úsilí o návrat gréckokatolíckych veriacich späť k pravosláviu, a to vrátane duchovenstva. Zároveň boli sympatizantmi jazykovo i duchovne blízkeho ruského národa. Mocenská reakcia bigotného rímskokatolíckeho Rakúsko-Uhorska bola tvrdá. Nastolili tvrdú ukrajinizáciu a latinizáciu haličských a karpatských Rusínov s cieľom vytvoriť nový národ Antirusov ‒ národ Ukrajincov. Pri krutých represáliách strašným spôsobom zavraždili vyše stodvadsaťtisíc Rusínov, niektorí historici udávajú ešte vyššie počty. Rusínov strieľali, vešali, upaľovali, mučili, internovali v koncentračných táboroch. Nešetrili ani ženy, deti, zavraždili aj vyše tristo gréckokatolíckych a pravoslávnych kňazov. V krutosti sa zvlášť vyznamenali ukrajinský politik Kosťa Levický a ukrajinskí dozorcovia v Talerhofe Timčuk a Čirovský. Maďarský husár trebárs zabil ženu pred očami jej detí len za to, že mu nedala chlieb, lebo nijaký nemala. Obľúbenou „zábavou“ maďarských husárov bolo priviazanie obete k sedlu a ich vlečenie za koňom až na smrť. A „Ukrajinci“ sa bavili vraždením, keď zavesili obeť za jednu nohu s rukami zviazanými vzadu.

Ľvov tiež zaliala rusínska krv. Podľa svedkov ležali na uliciach zmrzačené mŕtvoly. Len 20. septembra 1914 v tomto meste zatkli tisícdvesto ľudí. Susedné mesto Turka bolo známe  krutým väzením a každodennými popravami. Nezaostávala ani armáda. V obci Cunevo vojaci obesili šesťdesiat mužov a dedinu vypálili, deti a ženy odvliekli do koncentračných táborov. V Przemysli 15. septembra 1914 maďarskí husári zmasakrovali  štyridsaťšesť Rusínov. Dediny okolo Przemyslu a Ľvova boli vyľudnené, tí ktorí prežili, ušli do iných oblastí Uhorska alebo do Ruska. Otrasná bola skutočnosť, že všetko toto zverstvo uskutočňovala štátna mašinéria a rakúsko-uhorské vojsko, ktoré si Rusíni svojimi daňami platili, aby ich ochraňovali.

■  PEKLO KONCENTRÁKOV

O týchto skutočnostiach sa doteraz oficiálne neinformovalo, nie je o nich nijaká zmienka v dejepise, v oficiálnej histórii Slovenska, ale aj okolitých štátov. Len v ústnom podaní starších spoluobčanov sme po večeroch počúvali o vyhladzovaní Rusínov v tzv. maďarských koncentračných táboroch. Popri maďarských, poľských a rakúskych šovinistoch sa podlo vyznamenali i ukrajinskí šovinisti, ktorí Rusínov udávali, prenasledovali a svedčili proti nim na vojenských súdoch. Tí, ktorí sa prihlásili k ukrajinskej národnosti, mohli sa pred koncentračnými tábormi, represáliami a perzekúciou zachrániť. Na tých, čo si bránili česť a pôvod, čakalo len utrpenie alebo smrť.

Za zmienku stojí, že podobné rakúsko-uhorské krvavé výčiny sa uskutočnili aj na území okupovaného Srbska počas prvej svetovej vojny. Koncentračné tábory boli zriaďované od roku 1914 až do roku 1917, keď boli na príkaz cisára Karola I. zrušené. Internovaných Rusínov, ktorí prešli peklom koncentrákov, následne rozdelili do vojenských jednotiek a poslali na front. Záchranou pre Rusínov a zároveň novou šancou bol vznik prvej Československej republiky, keď sa pred nimi a ich rodinami otvorila  nová perspektíva. Tragédia rusínskeho obyvateľstva pokračovala aj počas druhej svetovej vojny, a keď si po tejto kataklizme konečne chceli vydýchnuť, čakali ich ďalšie nešťastia ‒ banderovci, poľská akcia  Wisla a násilné vysťahovanie takmer pol milióna Rusínov z Poľska na Ukrajinu alebo na územia po vysídlených Nemcoch, anektovanie Podkarpatskej Rusi Sovietskym zväzom a násilná ukrajinizácia i slovenských  Rusínov.

Rusínski exulanti húfne opúšťali žalár národov v rakúsko-uhorskej monarchii, kde ich čakala bieda, perzekúcie aj internačné tábory.

KURDI EURÓPY

Z hrdého národa, synovia ktorého kedysi bránili svoje územia i územia svojich priateľov pred Mongolmi, Tatármi, Turkami, Nemcami, sa odrazu stali vydedenci, vyhnanci, stali sa Kurdmi Európy, územie a história ktorých boli rozdelené medzi okolité štáty ‒ Poľsko, Ukrajinu, Rumunsko, Maďarsko a Česko-Slovensko. Pojem Rusín, rusínske povedomie a rusínska kultúra sa stali tabu.

VYKORENENÝ NÁROD

Vystavali sa pamätníky obetiam fašizmu, stalinizmu, len pamätníky obetiam genocídy a etnických čistiek na Rusínoch doteraz chýbajú. Maďarsko i Rakúsko sa hrdo hlásia k historickému odkazu bývalého Rakúsko-Uhorska. Je načase, aby sa spolu s Ukrajinou prihlásili k zodpovednosti aj za vtedajšiu genocídu, za etnické čistky, za rozpútanie náboženskej a národnostnej neznášanlivosti a po sto rokoch priznali morálnu zodpovednosť za vtedajšie zločiny.

Historická tragédia Rusínov by mala byť mementom nielen pre Rusínov a Slovákov, ale pre všetky národy v Európe, lebo Rusíni boli len prvou obeťou, prvou skúškou. Čosi podobné v súčasnosti  chystá pár zvrátených jedincov pre všetky národy v Európe. Majú veľa bezcharakterných pomocníkov schopných za pár judášskych grošov zradiť svoju vlasť, svoju rodinu, otca, matku. Je na nás, či dovolíme, aby nám zničili našu kultúru, školstvo, ekonomický systém, spoločenské vzťahy, náš sociálny systém, naše Slovensko, ale i našu spoločnú Európu.

Miroslav KEREKANIČ ‒ Foto: archív SNN