STV pokračuje v cielenej dehonestácii slovenského občana, ktorý si platí koncesionárske poplatky a dozvedá sa za to o sebe to najhoršie. V ostatnej relácii Večera s HVRN sa pretriasal vzťah Slovákov k cudzincom a vyznel pre nás veľmi nepriaznivo – vraj sme xenofobický národ. Pracovníci Centra pre výskum etnicity a kultúry našim občanom vyčítajú, že nemajú pochopenie pre poskytnutie priestoru pre iné identity, trebárs pre moslimskú: boli by radi, keby sme s nimi mohli stavať mešity a sláviť ramadán.
Toto centrum do vienka dostalo starostlivosť o rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka, teda aj cudzincov. Ibaže potrebná dávka rešpektovania ľudskej dôstojnosti sa často nedostáva ani nám slovenským občanom, čo tu máme stáročné korene. Moderátor relácie kritizoval, že cudzincov je u nás málo a kriticky sa postavil k zákonu, podľa ktorého pracovné úrady pri zohľadňovaní žiadosti cudzinca o zamestnanie najprv skúmajú, či dané miesto nemôže obsadiť slovenský uchádzač, čo cudzinca stavia do postavenia občana druhej kategórie. Logické je, že keď treba vybrať z dvoch možností, prednosť by mali dostať občania, ktorý tento štát dosiaľ budovali. Predsa aj ich rodičia a starí rodičia obrábali polia, stavali kostoly, tvorili našu históriu. Otázkou je, prečo by mal dostať prednosť ten, „čo sem príde ako na hotové“. Cudzinci sú aj policajne sledovaní. Bezpečnostný aparát má každý štát, cudzincov nemožno nepreverovať a neoverovať ich činnosť. Ale u nás sa preto cítia nevítaní a necítia sa tu doma.
Treba podotknúť, že nie všetci imigranti, ktorí chcú v našej krajine žiť, sú „anjeli“. Ideálom je, keď humánna a organizovaná migrácia prináša prospech tak migrantom, ako aj spoločnosti. Dnes žije na Slovensku 67 877 imigrantov, čo predstavuje 1,25 percenta celkového počtu obyvateľov. Pre menšiu hospodársku atraktívnosť nie sme takým lákadlom pre imigrantov ako povedzme Nemecko či Francúzsko. Najvyšší počet cudzincov z členských krajín EÚ pochádza z Českej republiky, Rumunska, Poľska, Maďarska, Nemecka a Rakúska. Až ekonomický rast Slovenska v druhej polovici uplynulého decénia priniesol významný nárast počtu migrantov z juhovýchodnej Ázie – Vietnamcov a Číňanov, podnikateľov v obchode a v gastronómii, a tiež občanov Južnej Kórey, ktorí prišli ako vysokokvalifikovaní pracovníci kórejských investícií do automobilového a elektronického priemyslu. Najväčšie zastúpenie občanov tretích krajín majú Ukrajinci.
Slovensko spolu s Bulharskom, Litvou a Poľskom patrí ku krajinám s najnižším podielom cudzincov v EÚ. Ako odznelo v relácii, Centru pre výskum etnicity a kultúry ešte chýbajú moslimovia. V moslimských krajinách býva stret s kresťanstvom fatálny. Konflikty by v prípade povolenia moslimského náboženstva vznikali aj u nás. V náboženských sporoch sa neberie ohľad na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Spomínané Centrum propaguje kultúrnu a náboženskú diverzitu, čo znamená rôznorodosť, rozmanitosť, ale aj riziko nedohovoriť sa a spory. V USA aj inde keď cudzincom dávajú štátne občianstvo, preverujú ich vedomosti z dejín a jazyka daného štátu. Potom sa stanú plnohodnotnými občanmi. Takých spoločnosť logicky uzná.
Peter JÁNOŠÍK