„Vy zli a nespravedlivi lude, Bardijovci, vy ste našich bratov dali zvešati, ludi dobrych a nevinnych...“ Takýmto nelichotivým oslovením sa začína list zbojníkov z družiny Fedora Hlavatého, ktorí sa kedysi v stredoveku vyhrážali bardejovským mešťanom za to, že pochytali a vydali katovi ich troch druhov, a sľubovali mestu krutú odvetu. Buď zaplatia celých štyristo v zlate, alebo „... na vašich hordlech i na vašim imaniu mstiti se budemi“.
V bohatých bardejovských dejinách nie je zmienka o tom, či títo pobehaji, napospol ušlí nevoľníci, vojenskí vyslúžilci i zbehovia, svoje hrozby „písane z hor, dzen svateho Jakuba“, uskutočnili. Vieme, že dvoch Fedorových druhov obesili a tretieho vyviedol majster popravca s pomocníkmi z Temničnej ulice pred Hornú bránu a pri Lampovom stĺpe na cintoríne mu sťali hlavu...
■ MESTSKÉ PRÁVA
Katov dom stojí na Veternej ulici, ktorá spája bardejovské námestie s Hrubou baštou. Ktovie, koľkokrát tadiaľ prešla ku Kopfstocku (popravnému klátu) skupina mestských drábov a strážnikov s halapartňami so spútaným odsúdeným, aby ho vydali na smrť?
Hrdelné právo, najmä pokiaľ išlo o majetkové zločiny, uplatňovali bardejovskí mešťania dôsledne. V mestskej knihe rozsudkov nájdeme trebárs pri roku 1573 zápis, že Jána Repku odsúdili za krádež ženskej šatky a kat ho popravil v ten istý deň... Od roka 1241, keď sa Bardujev prvý raz spomína v Ipatijevskom letopise, nájdeme v jeho dejinách zmienky nielen o krvavých exekúciách ad locus supplicii (z miesta popráv), ale aj nemálo zápisov, na ktoré môžu byť Bardejovčania právom hrdí. Napokon, hrdelné právo bolo len jedným z viacerých privilégií, ktoré po roku 1320 udelili Bardejovu panovníci Karol Róbert a Ľudovít I. a priradili ho nimi k takým slobodným kráľovským mestám, akými vtedy boli Budín a Košice. Bardejov, ktorý leží na krajnom severovýchode Slovenska, tešil sa vtedy elitnému postaveniu.
Výsady, akými trebárs bolo desaťročné oslobodenie od daní, právo na osemdňový jarmok, vystavať hradby a brány, umožnili Bardejovu, ktorý navyše ležal na dôležitej obchodnej tzv. Jantárovej ceste, vedúcej údoliami Sekčova a Tople na sever k Baltu, že sa v priebehu 13. a 14. storočia stal popredným mestom Uhorska. Mimoriadny význam Bardejova zvýraznilo aj jeho včlenenie do Pentapolitany – spolku piatich slobodných miest spoločne s Levočou, Prešovom, so Sabinovom a s Košicami.
■ DVESTO TKÁČOV
Historický exkurz do čias, keď práve tu boli najväčšie pivnice a sklady s tokajským vínom, aj keď mesto nemalo ani hektár vinohradov, keď tu pôsobilo vyše dvesto tkáčov, ktorí utkali za rok aj 250 000 lakťov plátna (lakeť – 58,5 cm), čo vtedy predstavovalo príjem 31 939 zlatých florénov (a nemožno obísť aj monopol na bielenie súkna), by bol nesmierne zaujímavý. Vzrušujúce a úplne raritné sú archívne fakty, že Bardejovčania vyrábali aj lode! Dobré je, že nie každý sa pod bardejovské hradby prikrádal so zbojníckymi alebo s dobyvateľskými chúťkami. Kuruci i labanci sem s týmito zámermi pritiahli osemkrát. Pri obrane Západnej bašty proti Tököliho zverbovancom zahynul aj bardejovský richtár Juraj Winter a manželka mu v roku 1680 dala zhotoviť na námestí náhrobok v tvare srdca a kríža. Stojí tu aj fontána a socha sv. Floriána, ale tá pripomína ničivý požiar z roka 1774...
Či už by sme pospomínali všetkých vtedajších richtárov, ktorí uvážlivo spravovali záležitosti mesta s dôstojnými radcami, zámožné vdovy po bohatých mešťanoch, ktoré darovali celé majetky na výstavbu kostolov a iných dnešných pamiatok, chýrne rody stavebných majstrov, ako bol Mikuláš Parliler a ďalší, zručných remeselníkov z mnohých bardejovských cechov, obratných obchodníkov, zakaždým by sme sa dopracovali k záveru, že sa všetci podpísali k dlhovekému rozkvetu mesta s prívlastkom najgotickejšie na Slovensku – perla horného Šariša.
K stredovekému hospodárskemu rozmachu sa pridružil zlatý vek humanizmu a renesancie, ktorý do Bardejova prišiel aj s reformáciou a nemeckými kolonistami, so vzdelancom Valentínom Ecchiusom, s básnikom Leonardom Coxom, domácim rodákom Leonardom Stöcklom, vynikajúcim pedagógom, filozofom a spisovateľom Eliášom Ladiverom, ktorý sa tiež pričinil o to, že Bardejov má najbohatšiu divadelnú históriu.
■ PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA
Bardejov, ktorý sa už v roku 1952 stal mestskou pamiatkovou rezerváciou, však reprezentuje krása kultúrnych pamiatok v unikátnom komplexe historického jadra, kde je takmer dvestopäťdesiat cenných objektov a architektonických skvostov, medzi ktorými sú najvzácnejšie Bazilika sv. Egídia s jedenástimi gotickými krídlovými oltármi z 15. a 16. storočia a bývalá mestská radnica zo začiatku 16. storočia uprostred dnešného Radničného námestia – zaradené medzi národné kultúrne pamiatky. Kolorit vzácnych architektonických objektov rozširuje kostol a kláštor františkánov, gréckokatolícky a evanjelický kostol, Weinhaus, Gantzughof, kde Šarišské múzeum vystavuje ikony. Múzeum vzniklo už v roku 1903 a koncom decembra oslávi stodvadsiate výročie založenia. Ale aj skanzen ľudovej architektúry v areáli Bardejovských Kúpeľov patrí k najstarším u nás!
■ PRVÍ V UNESCO
Bardejov má najzachovalejší systém stredovekých opevnení s dominantnou Dolnou bránou, Veľkou, Hrubou, Hornou, Severnou, Kráľovskou alebo Prašnou, Veľkou, Červenou, Pravouhlou a Švorhrannou baštou, nádherné námestie s pôvodnou pravidelnou gotickou architektonickou dispozíciou a historickými meštianskymi domami s charakteristickými štítmi, ktoré mesto využíva nielen na obchodné prevádzky, ale aj na rozvoj cestovného ruchu.
V roku 1986 Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO ocenilo zápas o komplexnú obnovu a revitalizáciu mesta Európskou cenou – Zlatou medailou s portrétom geniálneho renesančného architekta Leona Battistu Albertiho. Bardejov získal túto poctu ako prvé mesto vtedajšieho Česko-Slovenska.
Po roku 1991 Bardejovčania zintenzívnili úsilie o zápis do zoznamu kultúrneho nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. V roku 1996 obnovili svoju kandidatúru, keď medzitým na Slovensku túto poctu získali Vlkolínec, Spišský hrad a tiež Banská Štiavnica ako štyristá v zozname takých veľkolepých skvostov, akými sú napríklad letovisko francúzskych kráľov Versailles, mesto Inkov Machu Picchu, grécke sídlo bohov Olymp...
Keď sa v roku 1999 bezprostredne rozhodovalo o tejto pocte, mali členovia medzinárodného kuratória pre Bardejov už len jedno odporúčanie ‒ venovať dôslednú pamiatkarskú starostlivosť a ochranu aj tzv. bardejovskému židovskému suburbiu – súboru stavieb bývalých rituálnych kúpeľov, jatiek, synagóge a cintorínu, ktoré sú urbanisticko-architektonickou zvláštnosťou celého regiónu. Aj v ňom sa jednotlivé objekty postupne renovujú.
Koncom miléniového roka sa v austrálskom meste Cairns rozhodlo, že Bardejov sa dostal do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Úsilie Bardejovčanov sa naplnilo v júni 2001, keď mestu slávnostne udelili certifikát o zápise. Sú to riadky, ktoré v dejinách nášho najgotickejšieho mesta budú patriť k najvzácnejším. Sú určené dobrým a hrdým Bardejovčanom!
Emil SEMANCO ‒ Foto: archív autora