Vysoké Tatry po desaťročí – november 2004 a máj 2014
Po víchrici opäť zničené lesy a prerušená doprava
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: Emil SEMANCO
Pol roka chýbalo do smutného desaťročného výročia veternej kalamity, ktorá 19. novembra zničila väčšinu tatranského lesa, a zrazu sa ničivá sila prírody v polovici tohtoročného mája ukázala opäť vo svojej najhoršej forme. Výsledkom víchrice, ktorá spolu s ostrými búrkovými dažďami zbičovala nielen územie Tatranského národného parku, bolo to, že od Podbanského po Vyšné Hágy si doslova ľahol aj zvyšok smrekového lesa, ktorý prežil víchricu pred desaťročím. Navyše tentoraz vietor polámal, či vytrhol z koreňov aj nový zmiešaný listnato-ihličnatý porast.
Popadané stromy na Ceste SNP pre motorové vozidlá, ktorá lemuje celé naše veľhory cez jednotlivé osady mesta Vysoké Tatry, a rovnako na trati Tatranskej elektrickej železnice znemožnili dopravu na dlhých takmer štrnásť dní. Prác na odstraňovaní kalamity bolo neúrekom, pracovníkov zasa málo. Kamióny naložené spracovanými kmeňmi stromov jazdili cez Tatry podobne ako pred desaťročím veľmi husto. Podobne husto lietali aj vrtuľníky monitorujúce rozsah škody nad Tatrami aj priľahlým okolím.
MONITORING ŠKÔD
Mladé lesné porasty, ktoré vznikli po kalamite v roku 2004, boli teraz v oblasti Smokovcov poškodené na ploche približne tridsať hektárov. Situáciu priamo na území Tatranského národného parku (TANAP) zmonitorovali pracovníci rezortnej organizácie Ministerstva životného prostredia SR – Štátnej ochrany prírody SR (MŽP SR) a Správy TANAP-u.
Minister životného prostredia Peter Žiga po májovej veternej smršti potvrdil, že súčasné škody najmä na turistických chodníkoch sú porovnateľné s ničivou kalamitou z 19. novembra 2004. „Čo sa týka škôd na turistických chodníkoch a cestách, sú porovnateľné s rokom 2004. Vyzerá to tak, že epicentrum kalamity bolo vo Vyšných Hágoch, a to, čo ostalo z lesa po kalamite v roku 2004, bolo zničené a poškodené teraz. Táto veterná kalamita síce napáchala na porastoch menšie škody ako vtedy, podľa prvých odhadov to predstavovalo približne osemdesiattisíc kubických metrov, čo je asi stotisíc stromov, ale škody na turistických chodníkoch, cestách a možnostiach dopravy v rámci Tatier sú porovnateľné,“ vyhlásil minister Žiga, pričom informoval, že v epicentre bola rýchlosť vetra porovnateľná s tou spred desaťročia.
V Tatrách bolo aktuálnou prioritou čo najskoršie prerezanie a uvoľnenie neprejazdných ciest medzi Vyšnými Hágami, Štrbským Plesom a Podbanským. Cesta nemohla byť sprejazdnená pre verejnosť ešte ani po štrnástich dňoch. Minister Žiga vyzval verejnosť, aby rešpektovala pokyny pracovníkov spracúvajúcich kalamitu a zbytočne nechodila do lesa, pretože turistické chodníky sú buď neprístupné, alebo poškodené.
POŠKODENÉ ÚZEMIA
Veľmi poškodené boli aj porasty v Chočských vrchoch, ktoré sú kompetenčne súčasťou územia TANAP-u ako najstaršieho národného parku na Slovensku. Vietor aj tu po sebe zanechal nepriechodné cesty a turistické chodníky. V liptovskej časti Západných Tatier boli najviac postihnuté lesné porasty v Národnej prírodnej rezervácii Suchá dolina (zhruba päťdesiattisíc kubických metrov) a v oblasti Podbanského v Tichej aj Kôprovej doline (asi dvadsaťtisíc kubických metrov). V oravskej časti Západných Tatier vietor najviac škody spôsobil v oblasti Habovky a Zverovky (približne tridsaťsedemtisíc kubíkov). Priamo vo Vysokých Tatrách boli veternou kalamitou najviac zničené lesné porasty v oblasti Vyšných Hágov (štyridsaťtisíc kubických metrov). Námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Marián Šturcel však zdôraznil, že ide len o prvý odhad spôsobených škôd mimo bezzásahového územia národného parku. Ničivý rozsah a škody z májovej kalamity sú zatiaľ len orientačne odhadnuté a skutočné parametre sa budú spresňovať.
ČO S DREVOM?
Vyvstáva otázka, čo bude ďalej s kalamitným drevom. „Máme jasný záujem na tom, aby sa táto strategická surovina spracovala v prvom rade v domácich spracovateľských kapacitách, aby sa s ňou nekupčilo a nevyvážala sa do zahraničia. Robíme tak aj napriek ťažkej situácii na trhu s odbytom reziva, ktorej znakom je momentálny dostatok zásob dreva na skladoch. Ponúkame spoluprácu vo všetkých lesníckych činnostiach a deklarujeme aj záujem o odkúpenie drevnej hmoty, “ uvádza sa vo výzve, na ktorej sa zhodli členovia Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR. Tí tiež požiadali listom ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby sa zasadil za uplatnenie princípu dodávok dreva v zmysle prijatého Národného programu využitia potenciálu dreva v SR, ktorý reflektuje prosperitu lesnícko-drevárskeho komplexu na Slovensku. Podľa informácií od jednotlivých obhospodarovateľov lesných pozemkov z celého Slovenska určili prvotný rozsah kalamity na približne až štyristodvadsaťšesťtisíc kubíkov dreva v rôznych územiach štátu.
MIMORIADNA KALAMITA
Postup odstraňovania škôd a následkov vetrovej kalamity má ministerstvo životného prostredia koordinovať s ministerstvom pôdohospodárstva. „Kalamita sa netýka len Vysokých Tatier, ale aj iných oblastí Slovenska, určite budeme koordinovať vzdušný monitoring. Spoločne budeme musieť pripraviť aj správu pre vládu, aby sme vedeli koordinovať spoločné opatrenia a aby vláda k nim vedela jednoznačne zaujať stanovisko,“ povedal minister Žiga. „Keďže ide o mimoriadnu situáciu, som pripravený z environmentálneho fondu v rámci mimoriadnych situácií vyčleniť prostriedky, ktoré budú potrebné pri obnovovaní biotopov alebo pri obnove turistických chodníkov. Použijeme všetky dostupné prostriedky,“ dodal minister. O konkrétnej sume sa podľa neho ešte nedá hovoriť, keďže najskôr treba presne vyčísliť skutočné škody.