Pravicovo-liberálne darebáctva    

thumbnail

KOMENTÁR

Ľudovít ŠTEVKO

Celé roky sa naprieč politickým spektrom vedú diskusie o dôchodkovom systéme, minimálnej mzde, ale najmä o sociálnych balíčkoch, ktoré sú predmetom kritiky strán pravicovo-liberálneho razenia ako všetko, čo zmierňuje sociálny tlak trhovej ekonomiky na chudobnejšiu vrstvu spoločnosti. Paradoxom slovenského zápasu o sociálne spravodlivejšiu spoločnosť bolo vyhlásenie prezidenta Kisku po tom, čo si predvolal na koberček ministra sociálnych vecí Jána Richtera, že Slovensko nie je sociálny štát. Povedal to prezident ‒ podnikateľ, ktorý zbohatol z nekresťanských úrokov svojich splátkových spoločností, čím načrel hlboko do vreciek sociálne najohrozenejšej časti obyvateľstva. Na dvojtvárnosť predstaviteľov slovenského liberalizmu sme si už zvykli. Keď Ľudovít Kaník za svojho pôsobenia vo vláde dvojičiek Dzurindu a Mikloša trikrát potrestal dôchodcov svojimi reformami, považovalo sa to za úspech pravice. Prvý raz postihol Kaník dôchodcov vtedy, keď mnohým z nich neoprávnene odobral invalidné dôchodky, druhý raz, keď zaviedol dve nerovnoprávne kategórie dôchodcov, tzv. starodôchodcov a novodôchodcov, a tretí raz, keď ako poisťovací agent vymyslel konštrukciu II. piliera.

Po mnohých rokoch sa odhalila v celej nahote lživá pravicová bublina o výhodnosti druhého piliera smerujúca iba k tomu, aby mali súkromné spoločnosti dostatok klientov a čo najvyššie príjmy, z ktorých by mohli žiť na vysokej nohe. O dôchodcov nešlo ani o morálku. Božstvo trhu pozná len kategóriu zisku, kategóriu morálky sotva.

Richard Sulík je autorom knižky Odvodový bonus, v ktorej  vraj ide o „zásadný zásah do tradičného ponímania finančného vzťahu medzi občanom a štátom, že nikto z politikov sa ho nikde na svete nesnažil presadzovať“. Návrh je to skutočne fascinujúci. Milan Kuruc,

zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba, podrobil Sulíkov projekt zdrvujúcej kritike: „Odvodový bonus vám pár drobných na výplate pridá, ale zoberie vám dôchodky a zredukuje zdravotnú starostlivosť na drastické minimum. Tí, čo už teraz majú vysoko nadpriemerné príjmy, si drasticky polepšia ešte viac, budú si schopní na dôchodok našetriť, budú si schopní zaplatiť nadštandardnú zdravotnú starostlivosť ‒ takú, ktorá je dnes štandardom pre všetkých. A všetci ostatní, čo majú príjmy bežné, priemerné alebo kúsok nadpriemerné, dostanú síce pár drobných navyše, ale výdavky budú mať v skutočnosti ešte vyššie: budú si musieť priplácať zdravotné poistenie a budú musieť šetriť na dôchodky oveľa viac než teraz. Takto budú vlastne pracovať nie do dôchodku, ale až do smrti, pretože si zo svojho príjmu na slušný dôchodok nikdy nenašetria.“ Takže vieme, čo môže chudobnejšiu väčšinu Slovákov čakať, ak sa Sulík a jeho kamarila dostanú do vlády. Bol by to pokus o revitalizáciu neoliberálnej podoby kapitalizmu, ktorý je na celom svete v kríze a krachuje.

Nijako neprekvapuje, ak sa najmä zo Sulíkovho košiara ozývajú hanlivé hlasy na tému aktuálnych sociálnych balíčkov z repertoáru súčasnej vládnej koalície. Po nedávnej tlačovej konferencii, na ktorej sa hovorilo o nových opatreniach v sociálnej oblasti, Galko adresoval Robertovi Ficov takéto slová: „Kradne a tuneluje milióny a miliardy a deťom ide veľkodušne dať jedno euro na obed, aby ho mali akože zadarmo. Neuveriteľný hnus.“ Teda hnus je dávať deťom zo sociálne slabších rodín, hnus je dávať dôchodcom na hranici prežitia, ale naopak milé je pridávať bohatým a úžerníkom vo forme odvodových a daňových bonusov, pekné je sprivatizovať všetky nemocnice, pretože zdravie je tovar, ako to chcel už raz dokázať bonviván Rudolf Zajac, Sulíkov poradca pre zdravotníctvo a majiteľ vily na Tenerife.

Ozaj, kto bol autorom výroku: „Hovoríme to ako jediná strana, že zrušíme nezmyselné sociálne balíčky?“ Bol to Galko, Sulík či Mihál? Vlastne je jedno, kto to povedal. Podľa niektorých liberálno-militantných persón je každé sociálne opatrenie „zlé“ podobne ako návrh ústavného zákona, ktorý ohraničuje vek odchodu do dôchodku na šesťdesiatštyri rokov. V návrhu tohto ústavného zákona je aj paragraf, že „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Akože inak, „je to nesystémové, je to zlátanina“, povedal v diskusnej relácii Sobotné dialógy RTVS bývalý člen SAS Jozef Mihál. Tak občan, vyber si, aký systém chceš.