Ján Mallý - Dusarov sa priaznivejších časov pre slovenský národ nedočkal. Devätnáste storočie na Slovensku sa vyznačuje tým, že kým hornatá Orava mu dávala poväčšine literátov a jazykovedcov, z jeho najzápadnejšej časti prichádzali do zápasov za veci národa politici, novinári i národohospodári. Ako v roku 1933 smutne sumarizoval Konštantín Čulen, našich národných buditeľov by sme mohli zaradiť do dvoch kategórií - o jedných sa píše zle, na druhých sa zabúda...Ján Mallý - Dusarov by podľa toho mohol naraz patriť do obidvoch kategórií. Vedia súčasní novinári o tejto poprednej novinárskej osobnosti 19. storočia? Známy literárny historik Albert Pražák ho ešte v roku 1932 nazval „hungaristom. Keď sme sa naslovovzatého znalca starších dejín slovenskej litertúry Doc. Michala Eliáša pýtali, či týmto označením Pražák trochu Mallému neublížil? Jeho odpoveď znela: Nie trochu!
■ JAZYKOVÝ TALENT
Ján Mallý - Dusarov bol slovenský dejateľ, kňaz, novinár, vydavateľ, vysokoškolský
učiteľ, cirkevný hodnostár - mecenáš všetkého, čo dýchalo slovenskosťou. Je to pozoruhodný vlastenec, na ktorého si aj pri príležitosti 185.výročia jeho narodenia treba spomenúť. Kultúrny činovník František Richard Osvald (1845 – 1926), dobrý znalec dobových slovenských reálií, po Mallého smrti v roku 1903 napísal: „Mravné i hmotné pozdvihnutie slovenského ľudu, kultúrna a politická aktivita v jeho prospech boli ciele, za ktorými sa uberalo jeho šľachetné snaženie. Dr. Mallý v tomto nepoznal hraníc činnosti a obetavosti a nikdy nehľadel svojho zisku.“ Narodil sa v Skalici 26.augusta 1829 v národne uvedomelej rodine. Už ako študent svojimi vedomosťami vysoko prevyšoval spolužiakov. Popri slovenčine a maďarčine sa naučil hebrejsky, nemecky, francúzsky a anglicky. Študoval v rodnej Skalici, Bratislave a od roku 1846 filozofiu v Trnave. Po vypuknutí revolúcie v roku1848 odišiel domov, ale tu sa dostal na listinu "nebezpečných", pretože skalický župan Koreska nebol Slovákom naklonený. Zaváňalo to šibenicou, a tak preoblečený za sedliaka ušiel do Hodonína. Po neslávnom páde maďarskej revolúcie ho poslali do viedenského Pázmanea, kde sa dostal do kontaktu s mladými teológmi iných národov a tu začal projektovať podľa svojich predstáv
nový život na Slovensku. Plány to boli veľkolepé, aj keď dobre vedel, čo je potrebné urobiť na ich uskutočnenie - v prvom rade na Slovensko prebudiť vlastnú, národnú inteligenciu.
■ MLADÁ KRV
V roku 1852 Mallého vysvätili za kňaza a stal sa kaplánom v Banskej Štiavnici. V tom čase iniciuje stretnutie mladej slovenskej inteligencie na komjatickej fare. Tamojší, o niekoľko rokov starší farár Caban s radosťou privítal "mladú slovenskú gardu". On sám predtým zakladal spolky miernosti, pracoval na hmotnom i mravnom povznesení slovenského ľudu. Dokonale ovládal osem svetových jazykov a dobre poznal nielen našu, ale i svetovú literatúru. Dva dni sa tu radili, ako zabrániť húfnemu odnárodňovaniu slovenskej inteligencie a ako pomôcť ubitému národu. Pracovali v troch sekciách: vedecko-literárnej; sekcii pre
materiálny dobrobyt a sekcii pre sociálno-mravné problémy. Mallý zvlášť nástojil na ovládaní cudzích jazykov pre kontakt a konfrontáciu s okolitým kultúrnym svetom. Latka bola položená smelo a vysoko, odhodlanie bolo veľké. O schôdzke sa však dozvedeli úrady, Cabana obžalovali u biskupa. Keďže to bola len priateľská schôdzka a nebol dôvod na zákrok, nastúpil tichý teror na mladých, ktorí sa schôdzky zúčastnili. Terčom útokov sa stal Caban, ktorý vraj „z kazateľnice verejne ohlasuje túžbu po spravodlivosti a pravde, a tá predsa je!“ Šesť rokov sa Caban zúfalo bránil, stálo ho to 540 zlatých...Trpeli aj ostatní, a tak nie div, že tŕpli v strachu a postupne cúvali z prednej línie. Mallý sa ocitol osamotený. „Vrúcne a dojemné“ sú listy, ktoré dostáva od oslovených: - Moje túžby a nezmerateľná láska k môjmu národu šľahá do najhlbších záhybov môjho srdca, predsa odpusťte, milý bratre, keď bez okolkov vyznám, že vami navrhovanú úlohu na tento čas prevziať nemôžem. Moji nepriatelia čakajú na najmenšiu zádrapku. Neľakám sa síce, ale uznávam za dobré dočkať čas priaznivejší.“
Ján Mallý sa priaznivejších časov nedočkal. Skonal 19. septembra roku 1902 v Ostrihome...
Vilma KOZOLKOVÁ