Prvý profesionálny fotograf na východnom Slovensku

thumbnail

Karol DIVALD fotografoval Prešov, keď bol po ničivom požiari 1887 „na márach. Karol  DIVALD sa narodil v Banskej Štiavnici v roku 1830. Vo Viedni sa vyučil za lekárnika. Osud ho zavial na východ do Bardejova, kde pracoval ako lekárnik. Popri svojej práci sa vážne zaoberal fotografiou. Presťahoval sa do Prešova, kde sa natrvalo usadil. V roku 1865 vo vlastnom dome (dnes sa tu buduje obchodné centrum Forum) zriadil prvý fotografický ateliér v Prešove. Oženil sa s Barbarou, dcérou prešovského mešťana Steinhübela. Spolu mali štyroch synov ‒ Adolfa, Ľudovíta, Karola a Kornela. Všetci kráčali v jeho šľapajach. Jeho fotografické dielo bolo od roka 1865 ocenené aj v zahraničí, na výstavách v Berlíne (1863), Paríži (1871), vo Viedni (1873), v Benátkach (1881) a v Budapešti.

Karol Divald bol dobrým organizátorom a podnikateľom. Mal ateliéry v Budapešti, Bardejove, Bardejovských kúpeľoch,  Starom Smokovci,  Levoči,  Spišskej Novej Vsi i Gelnici. V roku 1878 zriadil v Prešove prvú svetlotlačiareň, ktorá bola prvá v Uhorsku a v roku 1880 aj v Budapešti. Ročne vydal štyri milióny pohľadníc. Výnimočnú hodnotu majú jeho zábery o požiari v Prešove, ktorý bol najničivejším v roku 1887 a pomenovali ho Prešov na márach. Vážne sa zaujímal aj o krajinársku fotografiu, najmä Vysoké Tatry a Pieniny, jaskyne a mestá nielen na východnom Slovensku. Nafotografoval tisíce záberov  ľudí v krojoch, kultúrne pamiatky, cenné podobizne národovcov a hodnostárov, ktoré majú dnes historickú cenu a dokumentačnú hodnotu.

POHĽADNICE S PLESNIVCOM

Pre zaujímavosť treba uviesť, že časté výpravy najmä do Vysokých Tatier, ktoré mal veľmi rád, absolvoval s početnou skupinou pomocníkov a nosičov, ktorí pomáhali pri nosení výstroja, stanov, vody, potravín a, samozrejme, fotozariadenie pre fotografovanie koloidným spôsobom, čo bolo na vtedajšiu dobu veľmi náročné. Zaujímavosťou zo svetlotlačiarenskej dielne Divaldovcov je, že na zadnej strane farebne vytlačených pohľadníc uvádza v ľavom hornom rohu vytlačený emblém trojvršia s dvojramenným krížom, nad ktorým je kvet plesnivec – symbol Vysokých Tatier.

Karola Divalda môžeme považovať za prvého profesionálneho fotografa na východnom Slovensku, ktorý už v časoch dávno minulých úspešne reprezentoval nielen mesto Prešov, ale aj ďalšie mestá či dedinky, prácu obyvateľov východoslovenského regiónu. Skôr uvedené a udelené významné medailové a diplomové ocenenia v zahraničí sú toho jasným dôkazom. Po roku 1890 Karol Divald odovzdal všetky ateliéry a prevádzkarne svojim synom

PRIEKOPNÍCKE DIELO

Meno Karol Divald (1830 – 1897) je síce uvedené na podstavci sochy anjela archanjela pred budovou Mestského úradu v Prešove spolu s ďalšími významnými osobnosťami mesta, ale to nezvýrazňuje v dostatočnej miere jeho pracovnú a priekopnícku činnosť v odbore, akým fotografia v spomínanom období bola. Bolo by vhodné zvážiť možnosť zhotovenia pamätnej tabule, busty alebo pomenovať po ňom niektorú z prešovských ulíc. Realizácia niektorého z predložených návrhov by určite prispela nielen k oceneniu zásluh priekopníka fotografie a svetlotlače Karola Divalda, ale aj zvýšila kultúrny význam samotného mesta Prešov.PhDr. Michal Pastorak vysokú odbornosť a pracovnú zanietenosť Karola Divalda pri príležitosti výstavy o osobe Karola Divalda uviedol na plagáte: „Pôsobenie K. Divalda v Prešove sa v rámci vývoja emotívnej fotografie v európskom rozsahu 19. storočia nedostalo na takú priečku hodnotenia jeho snáh, ako je dielo hodné. Objavuje sa predovšetkým v spojitosti s fotografiou portrétov, kde je zaraďovaný k Jánovu Longhasovi a Eduardovi Kozičovi, fotografov pôsobiacich v Prahe a Bratislave.“

Karol Divald je pochovaný na mestskom cintoríne v Prešove aj s ďalšími členmi rodiny. Žiaľ, jeho hrobové miesto je už niekoľko rokov narušené a súčasný stav nezodpovedá skutočnosti, že hrob Karola Divalda je národnou kultúrnou pamiatkou. Realitu potvrdzuje aj nečitateľnosť mien uvedených na pylóne pochovaných v tomto hrobe. Je žiaduce od zodpovedných orgánov dať celú záležitosť do zodpovedajúceho stavu.

Milan KAĽAVSKÝ ‒ Foto: archív autora

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.