KOMENTÁR
Nie je nič absurdnejšie, než sledovať interpretácie výsledkov referenda o rodine. Iniciátori z Aliancie za rodinu poukazujú na to, že k urnám prišlo vyše deväťstotisíc občanov, z ktorých viac než deväťdesiat percent odpovedalo na všetky tri otázky kladne. Jej odporcovia, najmä z LGBT komunity a k nej prifarených liberálnych strán, podľa očakávania vyhlasujú, že ľudia hlasovali nohami. Zo sotva dvadsaťpercentnej účasti potom ďalekosiahlo vyvodzujú, že takmer osemdesiat percent voličov odmietlo demagógiu organizátorov a výsledok referenda znamená, že už aj na Slovensku nastal čas na prijatie legislatívy rozširujúcej práva LGBT komunity. Samozrejme, tieto interpretácie možno vnímať ako povinný folklór a netreba im dávať väčšiu váhu, než akú v skutočnosti majú. Poďme sa teda pozrieť na výsledky referenda nezaujato, teda „sine ira et studio (bez hnevu a zaujatosti.)“
Čo musíme jednoznačne konštatovať, je skutočnosť, že reálna účasť bola hlboko pod očakávaniami. Prieskumy odhadovali účasť v rozmedzí medzi tridsiatimi až štyridsiatimi percentami. Realita však bola desať percent pod spodnou hranicou. Jasne to svedčí o skutočnosti, že tých takmer osemdesiat percent papierových kresťanov je chiméra. Z nich reálne praktizujúcich je nepatrný zlomok, ba dokonca tých, ktorí sú ochotní venovať hodnotám tradičnej rodiny niečo cez desať minút pri hlasovacích urnách, je len niečo vyše dvadsať percent.
Referendum prinieslo aj ďalšie paradoxy. Najnižšiu volebnú účasť nemala tradične liberálna a hodnotovo vyprázdnená Bratislava, ale prekvapujúco Kotlebov Banskobystrický kraj a slovenský Rím – Trnava. Sám som zvedavý, ako to experti po hlbšej analýze dát vysvetlia. Ak chceme najobjektívnejšie ohodnotiť, aká je politická sila pri agende ochrany rodiny, musíme si vydeliť súčasnú účasť v referende, teda 944 674 občanov, s účasťou na ostatných parlamentných voľbách, čo bolo 2 596 448. Výsledkom je, že približne 36,38 percenta občanov, ktorí sú ochotní prísť k voľbám či referendu, považuje ochranu tradičnej rodiny za dosť vážnu tému, aby sa k nej vyjadrili. Nič menej, nič viac. Poďme však ďalej k dôsledkom referenda.
Kampaň pred ním jasne ukázala, že mediálne sa hralo takpovediac na jednu bránku. LGBT lobby akoby dokonale splývala z mainstreamovými médiami. Aliancia za rodinu bola takmer vytesnená z mediálneho priestoru a ak sa tam dostala, tak vždy sa voči jej názorom hrala presilovka s cieľom vykresliť jej predstaviteľov ako tmárov či nenávistníkov. To samo o sebe však slabý výsledok účasti nevysvetľuje. „Fojtikizácia“ médií (dnešný mediálny hlavný prúd je rovnako nedôveryhodný, ako bol za čias ideologického tajomníka ÚV KSČ Jána Fojtíka) na Slovensku naplno zúri už minimálne od roku 1998, takže občania sú na takýto stav dlhodobo senzibilizovaní. Práve zásluhou mediálnej šikany aktivisti Aliancie za rodinu získali status mediálnych štvancov a celkom úspešne obsadili mediálny underground, teda priestor webu a podobne. Nakoniec, neraz sa stalo, že prostituujúce médiá na Slovensku dopomohli k úspechu tomu, koho škandalizovali. Napríklad, verejnoprávna RTVS svojím zákazom vysielať volebné klipy Aliancie za rodinu ich nevídane spropagovala.
Referendum však, chvalabohu, odkrylo aj skutočnú podstatu vulgárnosti niektorých liberálnych politikov. Bývalý druhý najvyšší ústavný činiteľ Richard Sulík sa pred médiami ostentatívne pretŕčal v tričku J B M na Alianciu za R D N. Spôsobom sebe vlastným dal dostatočne najavo, čo si myslí o tradičných hodnotách. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k takýmto postojom vyjadria predstavitelia KDH. Samozrejme, pri tomto subjekte nemôžeme mať ani tie najmenšie ilúzie. Nepochybujeme, že Ján Figeľ si priam nohy doláme, aby sa podkladal vulgárnemu Sulíkovi a za každú cenu s ním upiekol koalíciu. Nakoniec nič nové. V genetickej výbave KDH je priam zakódované permanentné zrádzanie hodnôt, zásluhou ktorých sa dostali do politiky. Stačí si spomenúť na koalíciu s ultraliberálom Ruskom, pričom ich jediným argumentom bol a bude – lebo Fico.
Referendum dalo teda podnet na to, aby tu konečne vznikla nejaká autentická politická sila, ktorá dokáže odolať politickému kupliarstvu a svojich voličov nesklame. Ale to je už iná téma.
Roman MICHELKO