Nultý obchvat Bratislavy zasahuje do oddychovej zóny a do ekosystému Natura 2000. Oddychová zóna Jarovské rameno, ktoré je známe veľkým počtom hausbótov (rekreačných chatiek na vode), prežíva rozporné časy. Pred pár rokmi tu majitelia bojovali s ochranármi a ekoaktivistami, neskôr s vodohospodármi. Polícia začala aj trestné stíhanie vo veci poškodenia životného prostredia, rastlín a živočíchov. V súčasnosti, keď prebieha záverečná stavba diaľnice D4, ktorá vedie priamo ponad sústavu chránených území Natura 2000, sa už o environmentálnych škodách akosi nehovorí.
Bratislava nevyhnutne potrebuje ďalší most a obchvat. Potvrdí to každý, kto v čase špičky musí ísť autom do mesta a trčať v zápchach na mostoch cez Dunaj. Nové premostenie v oblasti obce Jarovce bude súčasťou diaľnice D4, ktorá spolu s rýchlostnou cestou R7 vytvorí nultý obchvat Bratislavy s celkovou dĺžkou 59,1 kilometra. Úsek Bratislava – Jarovce až Bratislava – Východ bude mať dĺžku 22,6 kilometra, bude na nej štyridsaťpäť mostov, najmä 430 metrov dlhý šiesty most cez Dunaj vrátane 785 metrov dlhého predmostia nad Jarovským ramenom, pretne kanoistickú, veslársku dráhu a bude mať šesť križovatiek.
- HLAS ĽUDU
Ako to už na Slovensku býva zvykom, ani názov mosta sa nezaobišiel bez škandálu. Minister dopravy Andrej Doležal povedal, že vypočuje „hlas ľudu“. A tak ľudia mohli hlasovať na jeho oficiálnom profile. Hlasovanie sa začalo v júni a spomedzi všetkých návrhov postúpilo do štvrťfinále osem názvov. Z nich v semifinále boli už len štyri možnosti: Lužný most verzus Španielsky most a Most M. R. Štefánika a Jarovský most.
Najviac účastníkov ankety uprednostnilo Španielsky most, ale takýto hlas ľudu sa však ministrovi nepáčil. Hlasovanie naozaj budilo známky manipulovania. Od polovice augusta sa teda hlasovalo znova. Pre istotu len z dvoch možností – z Lužného a Jarovského mosta. Vyhrala prvá. Šiesty bratislavský most cez Dunaj však bude viesť diaľnicu D4 aj ponad kotviace hausbóty a chránené územia.
- DEVASTÁVIA LUHOV
Za mimoúrovňovou križovatkou Rusovce trasa diaľnice vstupuje do lokality sústavy Natura 2000 v dĺžke takmer šesť kilometrov. Zasahuje Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Dunajské luhy a Územie Európskeho významu Biskupské luhy. Pritom ide o najvýznamnejšie zimovisko v Európe pre hlaholky severské, chochlačku vrkočatú a chochlačku sivú. Ak sa na to pozrieme z celoslovenského hľadiska, tak deväťdesiatpäť percent čajok čiernohlavých hniezdi práve na území CHVÚ Dunajské luhy, kde je aj najvýznamnejšie slovenské hniezdisko rybára riečneho.
K Jarovskému ramenu vedie komplikovaná cesta. Majitelia hausbótov musia preťať autom asfaltovú hrádzu plnú cyklistov a korčuliarov. Po zabočení doprava návštevníka privíta ticho, ale musí byť pozorný, cesta je plná jám, a opäť stretnete množstvo cyklistov. Majitelia hausbótov si musia nájsť miesto na parkovanie áut popri nej. Upravené parkoviská tu nie sú. Pre tých, čo nemajú septik, je tu drevená latrína. Nechodí sem poštár, vývoz smetí si majitelia zabezpečujú sami.
Staromajitelia nie sú veľmi zhovorčiví. Nájdeme tu aj rad prominentných vlastníkov, športovcov, politikov a, bohužiaľ, aj ľudí, ktorým síce nechýbajú peniaze, ale vkus áno. Väčšina domčekov je však uhladených, s kotviacou loďkou, lodnými okienkami, so záchranným kolesom, a dýchajúcich nostalgiou návratu k prírode. Niektorí tu bývajú celoročne, iní zase chodia len na víkend. Peter, u ktorého sme sa boli pozrieť, tu chodí najradšej cez týždeň. „Našťastie, mám prácu, ktorá mi to umožňuje,“ hovorí. „Cez víkend je tu veľa ľudí, premávajú tu autá a cyklisti. Pôvodne sa uvažovalo, že most pôjde ponad nás, ale trasu zmenili, a tak na tejto časti sme spokojní. Ostatní sa s tým musia zmieriť. Bojím sa, že už tu nebude pokoj ako doteraz.“
- IDYLKA SA KONČÍ
Počas dňa vodu stále čeria všemožné plavidlá, od odvážlivcov pádlujúcich na pontóne windsurfingu cez pramičky s veslami až po desaťmetrové kajutové jachty, ktoré nemajú problém plaviť sa bezpečne aj na mori. Na ramene je obmedzená rýchlosť na päť kilometrov za hodinu. V posledných rokoch tu pribúda čoraz viac veľkých lodí, a aj pri tejto rýchlosti je na menších hausbótoch ich prejazd cítiť.
Dnes domácich, športovcov a vtáky obmedzuje „iba“ hluk zo stavby mosta, prach a rozkopávky. Po otvorení všetkých úsekov však bude podľa odhadov Výskumného ústavu dopravy Žilina na Lužnom moste cez Dunaj jazdiť v priemere 29 503 osobných a 5 600 nákladných vozidiel denne. Ako sa to podpíše na chránených územiach, možnostiach športu a rekreácie v tejto lokalite, ukáže až čas.
Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ