Životné náklady v okresných a krajských mestách citeľne narástli. Slovenské mestá sa k svojim obyvateľom správajú macošsky. Pocítili ste to aj vy pri nových výmeroch za smeti, daň za psa, zaberanie verejného priestranstva a podobne? Alebo ak vám prišiel výmer na daň z bytu či domu? Nezaplakali podnikatelia, keď sa dozvedeli, koľko budú v tomto roku platiť za priestory na podnikanie? Aj keď o ochorení Covid-19 nebolo ešte ani chýru, ani slychu, na konci minulého roka poslanci päťdesiatich piatich okresných a krajských mestských zastupiteľstiev odsúhlasili zvýšenie miestnych daní na tento rok. Žeby toho vedeli už vtedy viac ako premiérov krízový štáb?
Najlepší je príklad. Kým v roku 2019 si mesto Bratislava na dani z nehnuteľností vzalo od podnikateľa hrubé tržby z prenájmu za päťdesiatdva dní, v roku 2020 si od neho vezme hrubé tržby z prenájmu za sedemdesiatštyri dní. Dane za byty na bývanie sa na Slovensku v roku 2020 oproti minulému roku zvýšili v priemere až o päťdesiatdva percent, majitelia rodinných domov si priplatia v priemere o päťdesiat percent viac. Oproti minulému roku sa dane z bytov a nebytových priestorov zvýšili v priemere o tridsaťdeväť percent. V Trnave po zavedení novej sadzby v roku 2020 bude musieť vlastník za dvojizbový byt (približne päťdesiatpäť štvorcových metrov) zaplatiť päťdesiatpäť eur namiesto doterajších 19,25 eura. Pri štvorizbovom byte (deväťdesiat štvorcových metrov) namiesto 31,50 eura sumu deväťdesiat eur. Najvyššie dane z bytov na Slovensku sú v Košiciach, kde sa zvýšili o 141,4 percenta. Zatiaľ čo na chvoste sú Medzilaborce s 0,07 eura za štvorcový meter, na čele sú zhodne Bratislava I., Košice a Trnava s jedným eurom za štvorcový meter.
- MESTO KULTÚRY
V Trnave to musela riešiť na mimoriadnom zastupiteľstve aj regionálna samospráva. Nečudo. Trnava zrušila oslobodenie dane pri stavbách alebo ich častiach slúžiacich ako múzeá, galérie, knižnice, divadlá, výstavné siene či osvetové zariadenia. Po novom už musia platiť ako podnikatelia.
Z predkladaného materiálu vyplýva, že napríklad zatiaľ čo Divadlo Jána Palárika v Trnave platilo v minulom roku daň mestu tristoosemdesiatjeden eur, v tomto roku to bude 11 445,50 eura. Ak sa zdá nárast o 2 904,07 percenta neuveriteľný, tak Trnavské osvetové stredisko zo 6,59 eura šlo na 800,70, čo je nárast o 12 050,25 percenta. Galérii Jána Koniarka sa zvýšila daň o 6 384 percent a Západoslovenskému múzeu o 1 719,97 percenta. To všetko v tomto roku, keď Trnava ohlásila kandidatúru na Európske hlavné mesto kultúry 2026!
Stredným školám na území mesta Trnavy sa zvýšili dane o takmer tridsať percent. Pozemky a stavby slúžiace na vzdelávanie sú síce oslobodené od platenia dane z nehnuteľnosti zo zákona, neplatí to však pre internáty, školské bufety a tie priestory, ktoré neslúžia priamo na vzdelávací proces. Úrad krajskej samosprávy bude platiť mestu v tomto roku o 119,58 percenta viac ako v minulom.
- PROTESTY
Trnava v predkladacom materiáli, podpísanom primátorom mesta Petrom Bročkom, sa obhajuje tým, že „dôvodom zvýšenia sadzieb bolo objektívne zhodnotenie rizík legislatívnych zmien. (...) Na základe komunikácie s ostatnými mestami v rámci K8 je to krok, ktorý bude nevyhnutný pre všetky tieto mestá“. Inak povedané, vznikla akási kartelová dohoda o zvyšovaní daní v krajských mestách. Z piatich pozmeňovacích protinávrhov zastupiteľstvo Trnavy neprijalo ani jeden.
Nuž, zvyšovať dane vie každý. Spravovať obec a mesto tak, aby si vytvárali priestor na financie, podporovať kultúru a školstvo, zvyšovať u občanov pocit spolupatričnosti k svojmu mestu, ku ktorému sme im symbolicky dali na štyri roky aj kľúč, zase každý nevie.
- PETÍCIE
Pravdaže, začína sa stupňovať nespokojnosť občanov, bohužiaľ, v čase terajšej „pandémie“ stratená v nezáujme aj novinárov, aj poslancov, ktorí by sa mali zamyslieť, čo za paškvil to odsúhlasili, a akú moc dali primátorom do rúk. Súbežne s tým, ako sa zvyšujú dane, sa naberajú bezhlavo noví zamestnanci a zvyšujú platy. V Bratislave robilo na MsÚ v decembri 2018 „iba“ 515 ľudí, v máji 2020 už 734...
V Banskej Bystrici sa za necelý týždeň podarilo zástupcom petičného výboru ešte pred hlasovaním na konci roka 2019 vyzbierať 5 236 podpisov. V Bratislave petíciu proti zvyšovaniu daní podpísalo len niečo vyše päťsto ľudí, rovnako ako v pätnásťtisícovej Skalici, ale v šesťdesiatpäťtisícovej Trnave k augustu 2020 je ich už 3 247. A to sú už čísla, s ktorým by sa mali kompetentní zaoberať a rozmýšľať, či náhodou s tými daňami neprestrelili. Nikde však dane zastupiteľstvá neznížili. Takže za neschopnosť a bohorovnosť primátorov zaplatíme všetci a môžeme sa len smutne tešiť, že im pri voľbách v roku 2022 vystavíme nepríjemný odpočet.
Ivan KRAJČOVIČ – Ilustračné foto: Emil SEMANCO