NEKROLÓG
Majster Stanislav DUSÍK nás vo veku sedemdesiattri rokov predišiel do večnosti. Povolal si ho v piatok 6. decembra 2019 vo Florencii, kde dlhodobo žil, k sebe jeho milovaný Pán, ktorého svätú tvár stvárnil mnohokrát. Umelec sa narodil 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú školu. V rokoch 1961 ‒ 1965 študoval na SŠUP v Bratislave a v štúdiu ďalej pokračoval na VŠVU, kde pod vedením prof. Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Venoval sa komornej aj monumentálnej maľbe s dominantnými sakrálnymi motívmi. Pracoval tiež takmer so všetkými grafickými technikami a ilustráciami dotvoril vyše dvesto kníh. Ako jediného výtvarníka ikonografa ho nominovali do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna ‒ Sindone. Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania bola aj esejistika. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži udelili prvú cenu za eseje o Sindone. Napísal knihy Boleráz, Boleráz a Jediné plátno Pravého Majstra, za ktorú získal niekoľko medzinárodných ocenení. V miléniovom roku vystavoval na exkluzívnej výstave v Museo del Risorgimento, ktorú zorganizoval Vatikán a mesto Rím. V roku 2002 sa podieľal na kolektívnej výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v historickej sieni Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí. Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta, trebárs aj v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Matica slovenská mu ešte ako študentovi v roku 1969 udelila Cenu Matice slovenskej za ilustrácie k Shakespearovmu Hamletovi a na umeleckého génia pamätala aj v jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda v roku 2013, keď mu udelila najvyššie matičné vyznamenania. Umelec za svoju vyhranenú tvorbu získal Zlatú medailu CARLO MAGNO (1985) a bol aj držiteľom Ceny Fra Angelica (2009)
(se)