Formujú panteón rusínskej slávy
V spoločenskej hale Solivar PD Habura sa koncom augusta tohto roka uskutočnila konferencia na tému Panteón rusínskej slávy. Organizátorom podujatia bola Nadácia Drevený kostolík Habura.
Daniela Palaščáková zo spomínanej nadácie priblížila zámer konferencie. Jej cieľom bolo priniesť, porovnať a zjednotiť názory a stanoviská zástupcov rôznych rusínskych vedeckých, vzdelávacích a iných organizácií a inštitúcií, ktorí sa zúčastnili na tejto poradnej schôdzi, ako ju v podtitule označili organizátori. Zároveň priblížila desiatku osobností z ich prieskumu. Objavili sa v ňom mená: činovníkov a duchovných autorít Adolfa Dobrianskeho a Alexandra Duchnoviča, amerického finančníka a filantropa Michala Bosáka, filmára Juraja Jakubiska, insitného maliara Nikofora Krinického, vedca Ivana Popa, podnikateľa Štefana Boleslava Romana, hrdinu americkej armády Michala Strenka, dramatika Vasiľa Turoka-Heteša, rodáka z Habury, a predstaviteľa moderného umenia Andyho Warhola. Prirodzene, že ponúkané mená z ankety nie sú definitívne. V diskusii k nim postupne pribúdali ďalšie mená. Jozef Sijka z Prešovskej univerzity navrhol Michala Baluďanského, prvého rektora Sankt-Peterburskej univerzity, rodáka z Vyšnej Olšavy v okrese Stropkov. Anna Zamutovská z OZ Mladí Rusíni predstavila viacero mien, medzi nimi aj blahoslaveného Vasiľa Hopka, biskupa a mučeníka gréckokatolíckej cirkvi, rodáka z Hrabského. Predseda Rusínskej obrody Vladimír Protivňák po tom, čo v diskusných príspevkoch zazneli mená ďalších kandidátov, zdôraznil, aby sa hľadali najspravodlivejšie kritériá s prihliadnutím na rôznorodosť ich nositeľov. Joachim Rac z Ruského Kerestura, predseda Národného zväzu Rusínov v Srbsku, uviedol, že pre ich komunitu, ktorá dvestoosemdesiat rokov žije vo Vojvodine, bude rusínsky panteón v Habure inšpiráciou. Ivan Pajtaš z Humenného vyzval organizátorov na zriadenie pamätnej tabule s menami významných Rusínov, pretože mnohí, aj keď si to zaslúžia, sa do Panteónu rusínskej slávy nedostanú. Dušan Zavacký z Nadácie Drevený kostolík Habura pripomenul, že z plejády mien bude ťažké vybrať dvanásť, ktorí budú zastúpení v Rusínskom panteóne slávy. Musia to byť významné, a pritom už nežijúce osobnosti rusínskeho pôvodu, ktorých význam je nadregionálny, celoslovenský alebo medzinárodný. Zamýšľané portrétne plastiky z bronzu v panteóne budú umiestnené na kamenných podstavcoch v mierne nadživotnej veľkosti 190 až 200 centimetrov. Ich autorom bude jeden umelec, aby sa zachoval jednotný štýl. Ako zdôraznil D. Závacký, podnikajú všetky kroky, aby sa tento finančne a umelecky náročný projekt podaril a Panteón rusínskej slávy do roka zdobil areál v Habure. Výsledkom aktivít nadácie je replika niekdajšej haburskej drevenej cerkvi sv. Mikuláša zo 16. storočia, ktorej originál premiestnili v roku 1935 ako „živý“ pamätník legionárom do Jiráskových sadov v Hradci Královom, kde sa doteraz vysluhuje pravoslávna liturgia, a tiež monumentálna plastika kniežaťa Laborca od známeho akademického sochára Jána Ťapáka na vyvýšenine nad obcou...
Marián ŠIMKULIČ