Slovensko má potenciál na rozvoj cestovného ruchu, len ho treba lepšie využívať. Košický samosprávny kraj zorganizoval vlani koncom roka už desiaty ročník konferencie so zameraním na rozvoj cestovného ruchu v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska. Splnomocnenec vlády SR na túto problematiku Anton Marcinčin na nej uviedol, že popri označení bezpečná krajina máme všetko, čo sa dá turistom ponúknuť. Pravda, okrem mora, ako sa zvykne k tomuto konštatovaniu pridávať... Rozhodujúce je, ako túto možnosť využívame. Toto je na zamyslenie aj pre mladých Slovákov. Ako poznamenal Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu KSK, až štrnásť percent mladých ľudí chce zo Slovenska odísť do zahraničia a obce vymierajú. Na druhej strane len Košický samosprávny kraj za uplynulé roky investoval tridsaťsedem miliónov eur do výstavby a rekonštrukcie zariadení nápomocných cestovnému ruchu. Akoby tieto možnosti mladí ľudia na Slovensku nevideli...
■ PRÍSPEVKY ŠTÁTU
V rámci koncepčného a legislatívneho rámca rozvoja cestovného ruchu (CR) Rastislav Sekerák z Ministerstva dopravy a výstavby SR priblížil finančné, propagačné a systémové zvýhodnenia, ktoré ponúkajú subjektom CR v najmenej rozvinutých okresoch (príspevok na jedno pracovné miesto vo výške tridsaťtisíc eur). Predseda Asociácie organizácií CR Jiří Pěč uviedol, že z tridsiatich piatich oblastných zatiaľ združujú štrnásť a ich cieľom je spoločný odborný rast.
Koncepciu rozvoja CR okresu Revúca ako súčasť destinácie Gemer predstavil Rudolf Bauer z n. o. Centra podpory regionálneho rozvoja. Zdôraznil najmä potrebu hrdosti miestnych ľudí na to, čo v regióne majú, i možnosť ich uplatnenia pri využívaní služieb. Koncepčný prístup tvorby destinačného portálu Štrbské Pleso priblížila Janka Luptáková.
■ PRÍKLAD ĽUBOVNE
V bloku o kultúrnom dedičstve a jeho využití v rozvoji CR riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík priblížil obnovu hradu v Starej Ľubovni na návštevnícky vyhľadávané a najúspešnejšie na Slovensku, aj keď kedysi boli na chvoste. Jednou z rozhodujúcich bola rekonštrukcia renesančného paláca. Päťpodlažnú budovu po diskusiách s pamiatkarmi napokon zachránili, čo im v roku 2012 prinieslo ocenenie Kultúrna pamiatka roka. Lákadlom je expozícia poľských korunovačných klenotov, ktoré boli na hrade uložené v rokoch 1655 – 1661. Zlatníkovi v Krakove sa podarilo vyhotoviť ich verné kópie, ktoré sú teraz jedným z najobdivovanejších exponátov. Vedúca odboru kultúry a CR KSK Jana Kovacsová priblížila cestu systematického budovania kultúrnej infraštruktúry, ktorej výsledkom je činnosť dvadsiatich troch kultúrnych zariadení, rekonštrukcia historických objektov či vytvorenie nových expozícií v jestvujúcich múzeách.
■ BARDEJOVSKÁ ČEREŠNIČKA
Zástupca občianskeho združenia Vita in suburbium Peter Hudák informoval o obnove Bardejovskej synagógy v židovskom suburbiu z grantov Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 649 703 eur (stotisíc dodatočne). Odmenou navyše, akousi symbolickou čerešničkou na torte, je cena za architektúru CE-ZA-AR za rok 2016. Mapovanie banských technických pamiatok minulosti na Gemeri a Spiši a ich popularizáciu v projekte Čierne diery osvetlil Miroslav Beňák. Uviedol, že ich úsilím je mediálne zdokumentovanie a poukázanie na súčasný dezolátny stav. V bloku Prírodné dedičstvo a jeho využitie v rozvoji CR Vladimíra Fabriciusová zo Správy CHKO Poľana uviedla, že v Biosférickej rezervácii Poľana bola k úspechu potrebná dohoda s miestnymi poľnohospodármi či so zástupcami CR. Jaroslav Tešliar z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Košice predstavil projekt Tokaj je len jeden a ich cestu za úspechom, na začiatku ktorého stálo zaangažovanie ľudí z desiatich obcí, z toho siedmich vinohradníckych. Doterajším najvýraznejším úspechom je vybudovanie vyhliadkovej veže. Atilla Agocs priblížil Geopark Novohrad ako nástroj rozvoja cezhraničného CR, ktorý prezentuje geologické, paleontologické a archeologické zvláštnosti územia.
Marián ŠIMKULIČ – Foto: autor