Všeobecne sa pripúšťa, že Európska únia zlyhala pri rokovaniach o asociačnej zmluve s Ukrajinou, lebo nedocenila, že to nie je len ďalšia asociačná zmluva, ale výnimočná situácia. Tá spočíva v tom, že síce podporujeme európsku orientáciu Ukrajiny, ale na to – len zdanlivo paradoxne – potrebujeme Rusko. Ekonomické vzťahy Ukrajiny ‒ inak sa nedá ‒ musia byť a najmä zostať multipolárne, aj keď politická orientácia bude jednoznačná na Európu. Práve dobré ekonomické vzťahy s Ruskom môžu najväčšmi pomôcť Ukrajine spamätať sa, na čo potrebuje mnoho času, a teda aj sa proeurópsky orientovať.
Ukrajinská kríza a vojenská konfrontácia zakrýva pred očami našej verejnosti, že za vyše dvadsať rokov nezávislosti sa Ukrajina stále pohybuje len nad hranicou osemdesiatpercentného výkonu toho, čo mala pri vzniku po rozpade ZSSR. Ruský ročný HDP bol vlani vysoko nad stoštyridsať percent pôvodného stavu po vzniku samostatných štátov. Prístup Západu k oslabenej krajine bol pozoruhodný ‒ Medzinárodný menový fond v roku 2010 sa s Kyjevom dohodol o kredite vo výške 15,5 miliardy amerických dolárov s tým, že sa zdvojnásobia dovtedy nízke ceny energií a vek odchodu do dôchodku sa posunie postupne z päťdesiatich piatich na šesťdesiat rokov. Sú to štandardné podmienky MMF, ale na Ukrajine je priemerná dĺžka života o desať rokov kratšia ako v Európe.
■ TRÓJSKY KÔŇ
MMF napokon druhú tranžu pôžičky zastavil, pretože Kyjev sa neponáhľal zvýšiť ceny energií na dvojnásobok. V podmienkach korupcie a obohacovania sa na úkor štátnej kasy sa zvyšoval nielen deficit štátu, ale aj obchodnej bilancie, zvyšovalo sa zahraničné zadlženie a dnes vidno aj katastrofálne následky zadlžovania obyvateľstva. To si bralo hypotekárne pôžičky v situácii, keď bola hodnota dolára 4,5 hrivny, dnes je to takmer osemnásť hrivien za dolár. Pre mnohých sa opakuje situácia, ktorú už dôverne poznáme na maďarskom príklade, lenže budapeštianska vláda vedela nájsť páky, ako obyvateľstvu uľahčiť situáciu... V čase, keď bolo všetko sústredné na Majdan, tí, čo sledovali ekonomické pozadie udalostí, vedeli, že ukrajinská vláda stojí koncom roka 2013 pred zaplatením okolo štyroch miliárd dolárov pôžičiek a štátny Naftogaz má už po splatnosti termín vyše troch miliárd za dodávky plynu z Gazpromu. Vláda ešte stále držala kurz hrivny, ale už nastával odtok kapitálu a nakoniec MMF koncom roka 2013 jednoznačne požadoval uvoľniť kurz hrivny, znížiť výdavky štátu a zvýšiť cenu energií pre domácnosti a časový plán zvyšovania pre spotrebiteľov na takú úroveň, aby to krylo výdavky – to sa týka najmä priemyselných oblastí juhovýchodu Ukrajiny a tamojšieho veľkého priemyslu. Tam, kde sa dnes bojuje.
Dnes je v platnosti dohoda s MMF o poskytnutí dvadsiatich siedmich miliárd amerických dolárov, z toho okolo sedemnásť miliárd amerických dolárov je časť pôvodného úveru. Európska únia poskytuje osemstopäťdesiat miliónov eur. To je za terajšej situácie čosi ako umelé dýchanie pre ukrajinskú ekonomiku ‒ alebo tomu, čo z nej funguje. V platnosti zostávajú pôvodné podmienky – uvoľnený kurz hrivny, zvyšovanie cien energií o päťdesiat percent. Z hľadiska nevyhnutnosti reformy, pred ktorou terajšia ukrajinská moc stojí, sa používa jednoduchý argument ‒ na jedno percento HDP spotrebuje Ukrajina desaťnásobne viac energie ako v rozvinutých štátoch. Presadiť to v terajších podmienkach, nehovoriac o iných súvislostiach, bude bolestivé.
Na druhej strane nemožno nevidieť, že v prípade Ukrajiny ide aj o zrážku dvoch rozličných oligarchických klanov významných miliardárov, z ktorých jeden je teraz legitímnym prezidentom s veľkou zahraničnou podporou. Pre veľkých priemyselných oligarchov môže rast cien energií byť zasa do istej miery likvidačný, aj keď nízka hodnota hrivny je práve taká výhodná pre export ako zničujúca pre obyvateľstvo.
■ ZRÁŽKA SYSTÉMOV
Dlhodobý cieľ EÚ je rozšíriť svoje pravidlá tak, aby to vyvolalo veľkú transformačnú energiu – za akú cenu to urobia na Ukrajine, vidno veľmi názorne. Aj keď ide o zrážku dvoch systémov – európskeho a ruského – táto konfrontácia je nezmyselná. To je dnes očividné pre každého. Porošenko si preto toľko telefonuje s Putinom, lebo pozná fakt, že na ceste do Európy potrebuje nielen normálne, ale dobré vzťahy a ekonomickú spoluprácu s Ruskom, že európske smerovanie musí podporovať multipolárnymi a všestrannými vzťahmi smerom na Východ. Tak ako v desiatkach a desiatkach štátov ‒ miliardy od MMF, to miliardové ARO, kyslíkový stan umelého dýchania , na ktorom teraz Ukrajina je ‒ bude treba splatiť a nevyhnutne to nepovedie k blahobytu. Pravdaže, je tu ‒ ako vždy pri pomoci MMF a Svetovej banky ‒ aj kapitola otvorenia privatizácie strategických podnikov. V minulých dňoch bola zastrelená šéfka celoukrajinského privatizačného úradu, ktorá sa proti výpredaju stavala..
■ NOVÉ RIEŠENIA
Stojíme pred komplexom problémov, na ktoré máme doteraz len vojenskú odpoveď ‒ a ako vieme zo skúsenosti posledných desiatich rokov ‒ vojenskými prostriedkami sme v spojeneckej politike nič nevyriešili. Je to vidno v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii, sankciami sme nezmenili Irán.
V tomto civilizačnom spore o pravidlá potrebujeme skúsenú diplomaciu a strategicky mysliacich politikov – a ani jedni, ani druhí nemusia byť nevyhnutne z veľkých štátov. To je azda napriek rinčaniu zbraňami azda predsa ešte len výhoda spojeneckých zväzkov, do ktorých sme vstúpili. A pri pohľade na slovenskú mediálnu scénu potrebujeme predsa len aj novú žurnalistiku alebo aspoň rovnováhu informácií, faktov aspoň vo verejnoprávnych médiách.