POZNÁMKA
Niekoľko správ – jedna lepšia ako druhá
Ivan BROŽÍK
Slovensko pomaly, ale iste prestáva byť krajinou netušených možností v očiach tých, ktorí túžia po rýchlom bohatstve bez akéhokoľvek vkladu pridanej, najmä ľudskej hodnoty. Prví prospektori obsadili blízke ulice ešte niekdajších tuzexov už v ére gorbačovskej perestrojky. „Nekúpite digitálky?“ Pamätáte sa na otázku tých, ktorých celoživotnou filozofiou bolo presvedčenie, že poctivá práca je iba pre blbých.
Potom prišli veksláci, ktorí nás zdarne oberali o naše kolkované či už celkom naše stokoruny a namiesto nich nám pod dojmom výhodnej výmeny podstrčili pár šilingov. Na chvíľu – z pohľadu histórie – sa kamsi vytratili, aby sa po opätovnom návrate už v bielych košeliach a kravatách, hoc aj vo fialových sakách a v bielych ponožkách začali zaoberať „podnikaním“ vo veľkom. Išlo im o fabriky, družstvá, polia, proste privatizéri. Dodnes sa mnohí z nich viac ako súdnymi nekonečnými nekonaniami zaoberajú viac tým, kam a na čo si ísť zapoľovať.
Ozaj, končí sa aj éra zlatokopiek. Športovcov už nie je toľko, čo bývalo, a už vôbec nie šampiónov, aj multimiliardári akosi došli. A sedem žien na jedného je naozaj veľa. Z času na čas síce nejakého dovezieme z exotických krajín vládnym špeciálom, urobia sa dve-tri tlačovky, aby ho v tichu zas súdy pustili na slobodu. Za zenitom sa ocitá aj éra zlatých teliat – investorov, spasiteľov a záchrancov Slovenska. Tu a tam niektorého až za oceán zaskočíme poprosiť, aby sa ich blahorodie uráčilo predsa len zostať ešte pár mesiacov u nás a okrádať našich robotníkov a nie nejakých Gruzíncov či Arménov alebo trebárs hneď Ukrajincov. Lenže aj tu svitá na lepšie časy. Slovenská pracovná sila je vraj pre spasiteľov kapitalizmu drahá, príliš kvalifikovaná a rôzne inak už nie vhodná na „podnikanie“. Neprotirečí tomu ani skutočnosť, že už aj v Bratislave sa pracuje – a rado – za minimálnu mzdu, česť temným či exotickým výnimkám. A tak nám naši nositelia svetlých zajtrajškov balia svoje čierne účtovníctva šedej ekonomiky a tiahnu aj s tri mesiace nevyplatenými mzdami ďalej na Východ, kde sú ešte v ére tých – no, digitálok pred tuzexom.
Predseda správnej rady vzdelávacej organizácie Junior Achievement Slovensko Martin Kubala tvrdí, že „mladým ľuďom na Slovensku často chýba iniciatíva a snívajú radšej o dobrom zamestnaní než o tom, žeby sami začali s podnikaním. Skúsenosť hovorí, že keď niekto skúsi podnikanie, často už nechce byť zamestnaný. Keby si to viac ľudí vyskúšalo, viac ľudí by iniciatívu zobralo do vlastných rúk“. Toľko citát. Nuž a potom by sme boli na tom tak ako v Rakúsku, v Nemecku či napríklad vo Francúzsku. Tieto krajiny majú svojich podnikateľov, ktorí skutočne niečo tvoria a vyrábajú a zamestnávajú svojich a dokonca – platia aj štátu dane.