Nová grécka vláda chce úľavy


gréckoPod Akropolou musia šetriť, ale vraj to nebude skôr ako o štyri roky

Peter JÁNOŠÍK

V opakovaných voľbách v Grécku zvíťazili proeurópski konzervatívci z Novej demokracie a premiérom sa stal Antonis Samaras. V jeho vláde je dvadsať ministrov, z toho osemnásti sú členovia Novej demokracie a zostávajúci dvaja nepriamo zastupujú socialistický PASOK a Demokratickú ľavicu DIMAR. Tieto strany novú vládu podporujú.

A Samaras potrebuje čo najsilnejšiu parlamentnú podporu, aby mohol presadiť úsporné opatrenia nevyhnutné na boj s obrovským štátnym zadlžením. Cestu z krízy pomáha Grécku nájsť Európska únia a Medzinárodný menový fond pomocou mnohomiliardovej pôžičky – tú obidve inštitúcie viažu na tvrdý úsporný program. Víťazní grécki konzervatívci ešte minulý rok protestovali proti úspornému plánu a teraz ich oslavujú ako záchrancov Európy. Pritom 85 percent Grékov je za zotrvanie krajiny v Európskej únii. Reakcie EÚ na novú situáciu tlmočil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa neho nová grécka vláda by mala prestať žiadať o ďalšiu pomoc a namiesto toho sa rýchlo snažiť prijať reformy dohodnuté za predchádzajúcu pomoc od európskych partnerov. Podľa neho Grécko v priebehu dlhovej krízy stratilo veľkú časť dôvery Európy.

MILIARDOVÁ LOPTA

„Lopta je teraz na strane Grécka,“ uviedol Schäuble. Oficiálny program novej gréckej vlády s tým však celkom nekorešponduje. Vláda hodlá zrušiť daktoré dane, pomôcť chudobným a nezamestnaným, zastaviť prepúšťanie štátnych zamestnancov. „Všeobecným cieľom je zastaviť ďalšie znižovanie platov a penzií a už nezvyšovať dane,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády, ktorá rovnako nemieni prepúšťať ďalších štátnych zamestnancov a chce predĺžiť podporu v nezamestnanosti. Atény tiež oficiálne potvrdili, že budú požadovať aspoň o dva roky viac na zavedenie tvrdých rozpočtových reforiem, ktoré vyžadujú podmienky medzinárodného záchranného úveru za 130 miliárd eur. Grécko chce predĺžiť o dva roky termín na zníženie rozpočtového schodku na 2,1 percenta hrubého domáceho produktu z 9,3 percenta (v roku 2011). Súčasný termín je rok 2014. Toto predĺženie by si však vyžiadalo ďalších 16 až 20 miliárd eur. „Konečný fiškálny cieľ tak možno dosiahnuť bez ďalšieho znižovania platov a penzií..., ale obmedzovaním plytvania a cieleným bojom s korupciou a s neplatením daní,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády. Gréci požadované zmeny chcú zaviesť až v polovici roku 2016.

PLÁNY ZÁCHRANY

Grécko od mája 2010 závisí od dvoch záchranných plánov, ktoré pripravila EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Vtedy ako výmenu za pomoc sa Grécko zaviazalo k hlbokým škrtom a k zvyšovaniu daní. Po nich však nasledoval ďalší prepad ekonomiky a rast nezamestnanosti a zadlženia. S nezamestnanosťou vo výške 22 percent a s prudkým zhoršením životných podmienok získali podporu strany, ktoré zahraničné záchranné balíky odmietali úplne. Vo voľbách však napokon tesne prehrali.

           Rýchlemu posunu v rokovaniach o podmienkach záchranného úveru pre Grécko hneď po zostavení vlády bránila hospitalizácia dvoch veľmi dôležitých členov nového gréckeho kabinetu. Európska trojka sa mala stretnúť s premiérom Antonisom Samarasom a ministrom financií Vasilisom Rapanosom hneď po voľbách, no návštevu pre ich zdravotný stav odložila. Grécky premiér už oznámil, že chce rokovať s veriteľmi o zmiernení podmienok pomoci. Stretnutie malo byť dôležitým testom, či bude mať vláda šancu so svojimi požiadavkami uspieť. Klíme pred rokovaniami s EÚ nepomohla nedávna správa gréckeho týždenníka To Vima, že Grécko v rokoch 2010 a 2011 zamestnalo približne 70 000 nových štátnych zamestnancov a porušilo tak skoršiu dohodu s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom o poskytnutí finančnej pomoci za úsporné opatrenia.

  • PRIVATIZÁCIA

Kabinet chce zmierniť dosah krízy predovšetkým rozsiahlym výpredajom štátnych podnikov a ďalšieho majetku. V tristočlennom parlamente hlasovalo za vládu všetkých 179 zástupcov troch koaličných proeurópskych strán. Proti boli zostávajúce štyri parlamentné strany, vrátane Koalície radikálna ľavica (SYRIZA), ktorá v júnových volbách skončila druhá. Proti hlasovalo 121 poslancov. „Je potrebné udržať sa v eurozóne tak, ako rozhodol grécky ľud,“ vyhlásil Samaras vo svojej záverečnej reči krátko pred začatím hlasovania. Zároveň obvinil formáciu SYRIZA z nezodpovednosti a avanturizmu a tvrdil, že ide o zástupcov loby usilujúcej sa o návrat k pôvodnej gréckej mene drachme.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.