Chorváti si tohtoročný Deň nezávislosti pripomenuli skromnejšie než v minulosti
Tibor B. HAČKO
Európske gravitačné procesy a grécka finančná mytológia zatlačili do úzadia výročie, ktoré na európskom kontinente naštartovalo najdramatickejšie pohyby a tragédie od konca II. svetovej vojny. Uplynulo dvadsaťjeden rokov od chvíle, keď 25. júna 1991 chorvátsky parlament začal proces disasociácie od Socialistického federatívneho zväzu Juhoslávie. Proces rozhodovania o nezávislosti sa začal na základe vôle občanov vyjadrenej v referende o nezávislosti z 19. mája 1991.
Za nezávislý štát Chorvátsko hlasovalo 93,2 percenta občanov vtedy ešte federatívnej republiky.
„Už ďalej nemôžeme podporovať náš život v takom stave, v akom je na našom území ukotvená verejná správa, nemôžeme tolerovať ako voči nám narastá skrytá agresia, patologická nenávisť a hnev na všetko, čo má pôvod na území Chorvátska, čo je chorvátske a blízke nášmu národnému vnímaniu. Stále viac a viac sme konfrontovaní s narastajúcou hrozbou sily, a to pod pláštikom nelegálneho terorizmu a podsúvania rôznych foriem vzbury.“ Vyhlásil vtedy vo svojom prejave v chorvátskom parlamente prvý chorvátsky prezident Dr. Franjo Tudjman.
■ SKROMNEJŠIE OSLAVY
Tohtoročné oslavy štátneho sviatku Chorvátska boli oveľa skromnejšie než v predchádzajúcich rokoch, a to pre nedostatok peňazí a zavedenie úspor na všetkých úrovniach hospodárstva a života spoločnosti. „Aj preto, začo mnohí položili svoje životy, obetovali zdravie a bránili samostatnosť celou dušou, musíme sa sústrediť na vlastný potenciál a nehľadať nijaké ďalšie alibi pre náš krok spred 21 rokov,“ povedal chorvátsky premiér Milanovič v predvečer osláv. Začali sa slávnostným vyradením dôstojníkov a poddôstojníkov vo Vojenskej akadémii Petra Zrínskeho vo Vukovare s odovzdaním diplomov a vecných cien najlepším študentom, kadetom a pilotom. Formálne otvorenie osláv sa začalo kladením vencov, holdom a zapálením sviečok pri Centrálnom kríži – pomníku padlých na záhrebskom cintoríne Mirogoj, kde sa poklonili pamiatke obetí prezident Josipovič, premiér Zoran Milanović a predseda chorvátskeho parlamentu Josip Leko. Obrad zopakovali pri hrobe neznámeho hrdinu v aleji padlých vojakov, pri hrobe prvého chorvátskeho prezidenta Dr. Franja Tudžmana a hrobke predsedu vlády v rokoch 2000 – 2003 Ivicu Račana, ktorý naštartoval prístupové rokovania s EÚ.
■ ŠTEDROSŤ K VETERÁNOM
Aj keď je Chorvátsko dovolenková destinácia takmer polovice Európy, od skončenia Programu podpory obnovy a rozvoja, poskytnutého svetovým spoločenstvom, neúspešne bojuje s krytím svojich finančných, ale treba kriticky povedať, že aj neúmerne nadštandardných potrieb. Určite sú na takej istej úrovni ako v ktorejkoľvek južnej krajine, topiacej sa vo svojich finančných dlhoch. Chorvátska vláda už 15 rokov vypláca mesačne všetkým vojnovým veteránom finančnú odmenu vyššiu, ako je priemerná mesačná mzda. V prípade úmrtia túto podporu dedia pozostalí. Chorvátsko muselo rekonštruovať vypálené a vojnou zničené objekty, benzínové pumpy, výrobné prevádzky, umiestniť vyše 150 tisíc utečencov do hotelov a domov zdravia, opraviť a vybudovať nové cesty. Všetko zvládli, lenže na úkor vysokého štátneho dlhu.
■ PAMIATKA VUKOVARU
Vukovar počas novodobého balkánskeho konfliktu trikrát vojensky prevalcovala oficiálna Jugoarmia a spätne ho získavali chorvátske ozbrojené sily. Mesto je poznačené najväčšou nespokojnosťou miestnych občanov, ktorých ťaží chudoba, nedostatok sociálnych služieb a málo pracovných možností. Oficiálne miesta vybrali Vukovar za centrum tohtoročných osláv aj preto, lebo je to mesto, kde sa formovala chorvátska armáda aj hranice súčasného chorvátskeho štátu. Ivo Kovacič, predseda Koordinačného združenia Vlasteneckej vojny o mesto Vukovar, povedal, že sa pri tejto príležitosti zamerali len na vzdanie úcty tým, ktorí boje spred osemnástich rokoch neprežili.
Vojenská operácia Oluja – Búrka, ktorá ukončila konflikt na Balkáne, sa začala 4. augusta 1995 a definitívne ustálila pomery na Jadrane. Počas nej dosiahli vojenské straty na chorvátskej strane 174 mŕtvych, viac ako 1 100 zranených a 15 nezvestných. Cudzinci si často zamieňajú chorvátsky Deň nezávislosti a Sviatok chorvátskej štátnosti. Nie je to isté. Korene Dňa nezávislosti siahajú do ďalekej minulosti – až do 8. storočia a k vláde prvých chorvátskych kráľov, Tomislavom počnúc. Kontinuita chorvátskej štátnosti nebola nikdy prerušená, aj keď bolo Chorvástko súčasťou viacerých územných celkov. Deň nezávislosti sa pripomína a oslavuje len od roku 1991.