Cudzinci zvládnu kompletnú slovenskú gramatiku až po dvanástich rokoch štúdia
Vladimír TRNKA
Koncom septembra 2009 sa v Paríži stretli jazykovedci z celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a jeho gramatika.
Na svete je okolo 7 832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. K desiatim najľahším jazykom v poradí od 1 po 10 patria: angličtina, bulharčina, chorvátčina, rumunčina, taliančina, nórčina, gréčtina, aramejčina a mongolčina. Vôbec najľahší jazyk na svete, ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete, je španielčina.
■ DESAŤ NAJŤAŽŠÍCH
Desiatku najťažších jazykov na svete uzatvára nemčina. Pred ňou na deviatom mieste je francúzština a na ôsmom čínština. Nasleduje japončina (7) a jazyk oboch Kóreí (6), ktorý je rovnaký, piata je perzština a štvrtá arabčina. Tretiu a druhú priečku obsadili jazyky z ugrofínskej vetvy – fínčina a maďarčina. Najťažším jazykom, akým sa hovorí na tejto planéte, je podľa záverov odborníkov slovenčina, a to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení“.
Ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál a vokatív, ďalej vybrané slová a najmä mäkké a tvrdé i, y . V slovenskom jazyku sa v podstate skloňujú takmer všetky slová. Špecifiku tvoria slovesá. V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie. Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie: osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla); číslo (jednotné číslo, množné číslo); čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas); spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob); slovesný rod (činný rod, trpný rod); slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid); slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena); intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom); trieda a (slovesný) vzor.
Samotné slovesá sa ešte členia na plnovýznamové: činnostné – pomenúvajú činnosti, úkony; predmetové – ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu; bezpredmetové – ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu. Ďalej sú to slovesá stavové – pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli; pomocné – nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom. Modálne alebo spôsobové – vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej. A napokon sú to slovesá fázové limitné a sponové.
Len päť jazykov na svete používa tri rody – mužský, ženský a stredný. Pravdaže, medzi nimi je aj slovenčina. Ako jediný jazyk má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, čo nenájdete v žiadnom inom jazyku na tejto planéte (!). Toto je len na ilustráciu zložitosti gramatiky slovenského jazyka.
■ NEKONEČNÁ VARIABILITA
Podľa záverov jazykovedcov je slovenská gramatika taká komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa ju naučil kompletnú, a to nehovoríme o variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.
Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú kolektívy vedcov a jazykovedcov. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek – aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo so zmenami gramatiky, ale napriek tomu platí, že slovenčina je jazyk, ktorý čo do náročnosti nemá vo svete obdobu.
■ ZÁUJEM RASTIE
Môže nás tešiť, že záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie aj v cudzine. Naša reč je krásna, melodická a v mnohom aj modelová, preto nemáme problém porozumieť i ruštine, poľštine, češtine a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a najmä hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, v zahraničí sa náš jazyk nenaučí, a to platí aj pre nás. Cudzinci, ak chcú náš jazyk ovládať, musia prísť k nám a my zas – ak sa chceme naučiť inú reč – musíme ísť do krajiny, kde sa tou rečou, ktorú sa učíme, hovorí.
Mali by sme byť hrdí na to, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je taká komplikovaná, taká prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou sa nestretneme ani v maďarčine. Pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.