O ČOM JE REČ
O podpaľačskom špekulantovi Vaj-Vajovi
Drahoslav MACHALA
Budem to robiť, pokým budem dýchať. Teda vyzliekať donaha protislovenských žoldnierov, ničiteľov dobrého spolužitia štátotvorného národa s menšinami priamo in flagranti. Najskôr si odcitujeme špekulatívny komentár (mor)Vaj-Vaja zo stredy 16. októbra 2013, ktorý som vyhrabal z kontajnera či priamo zo smetí. Napísal nám Slovákom tento opovážlivý odkaz s názvom Z Bratislavy do Peredu.
Citujem: „V kauze Tešedíkovo verzus Pered Ficova vláda porušuje základné princípy demokracie. Bude zaujímavé sledovať, či sa proti tomu slovenská opozícia ozve. Z Tešedíkova nebude Pered, rovnako ako sa ‚Bratislava nezmení na Pozsony,‘ argumentoval Robert Kaliňák, prečo jeho rezort kašle na výsledok právoplatného referenda v obci, ktorá chce aj oficiálne naspäť svoj historický a väčšinou miestnych i dnes bežne používaný názov. Argumentácia ministra vnútra však nemá nič spoločné s mentalitou moderného demokratického európskeho politika. Ak by si totiž Bratislavčania v platnom referende veľkou väčšinou odhlasovali, že chcú meno svojho mesta zmeniť na Pozsony, bolo by povinnosťou štátnych úradov hľadať riešenie, ako to uskutočniť. Kaliňákov postoj zodpovedá presne opačnej hypotetickej situácii, pri ktorej by dnes nejaká štátna moc rozhodla, že sa Bratislava bude volať Pozsony bez ohľadu na vôľu jej obyvateľov.“ Toto je predsa číra smetiarska špekulácia! Veď vajatavý mor-vaj iba zamlčal, že názov Pered pochádza z čias Horthyho okupácie južného Slovenska! 
Tak ako som ja patrične hrdý na to, že som luterán, vážim si každého inoverca, ktorý sa lojálne správa voči Slovenskej republike. Lenže tento náš Psavec uvažuje naozaj príznačne špekulatívne. Tak ako správanie menšiny tzv. vyvolených charakterizoval Jean Francios Steiner v knihe Treblinka (Obzor Bratislava 1968, s. 20). Keďže Mor (a či cholera ?) pracuje v denníku, ktorý má protislovenskosť a rozkladanie slovenského štátu za zahraničné groše v popise práce, je presvedčený, že „jeho výklad demokracie“ mu dovoľuje konať čokoľvek. Lenže demokracia je zvyčajne vláda demokraticky zvolenej väčšiny. Paul Ledvai takto charakterizoval menšinového politika: „Sulíka považujem za podpaľača!“ (smeti, nov. 2013). To, čo už dlhé roky (mor)Vaj-Vaj vhadzuje do kontajnera na smeti, sú komentáre podpaľača, ktorý je vyslovene nespokojný, že na Slovensku je v spolužití Slovákov s menšinami pokoj... Aj krátko pred druhou svetovou vojnou žil na Slovensku podobný podpaľač – Franz Karmasin, ktorý stupňoval požiadavky karpatskosudetonemeckej menšiny. Ako všetci podpaľači aj tento – je veľkohubý najmä z ticha teplej pracovne, odkiaľ hecuje ľudí, no najmä neschopnú opozíciu. Citujem ešte raz: „Bude zaujímavé sledovať, či sa proti tomu (proti skrečovaniu horthyovského názvu Pered) slovenská opozícia ozve.“
Súhlasím s tým, čo vraví expremiérka Austrálie Madeleine Gilardová: „Ak vás uráža Boh, potom vám navrhujem, aby ste zvážili iný kút sveta ako svoj domov, lebo Boh je súčasťou našej kultúry. Toto je naša krajina, naša zem a náš životný štýl a my vám dávame príležitosť, aby ste si to všetko užívali. Ale len čo sa začnete sťažovať, nariekať a frflať na našu zástavu, naše záväzky, na našu kresťanskú vieru alebo na náš životný štýl, potom vás vyzývam, aby ste využili ďalšiu výhodu veľkej austrálskej slobody – PRÁVA ODÍSŤ. Ak tu nie ste šťastní, potom ODÍĎTE.“ V preklade: komu sa na Slovensku NEPÁČI – NECH SA PÁČI! To iste platí aj pre koncepciu „Vízia 2016“ o požiadavke maďarskej autonómie na Slovensku poslanca NR SR Vojtecha Bugára a jeho Mostu – Hyd. Ak sa našim slovenským Maďarom nepáči slovenská demokracia väčšiny, nech si skúsia tú Orbánovu v Anyaországu. Aj podľa rešpektovaného komentátora Paula Lendvaia v jeho knihách Maďari a Premrhaná krajina, je Maďarsko v súčasnosti „jediný skutočný demokratický raj v Európe“. Ak sa Vaj-vajovi v Slovenskej republike nepáči: stačí prejsť hranicu a požiadať o maďarské občianstvo, čím najmä stratí to slovenské: a môže voliť Orbána... Demokracia nemá hraníc. Je to najmä slobodný výber. Ale najmä zodpovednosť za štát, v ktorom s menšinami (aj s tou, ktorá si namýšľa, že je vyvolená) spoločne žijeme!