Po dvoch rokoch príprav predstavili bruselskí úradníci naraz vo všetkých členských štátoch návrh na financovanie základnej dopravnej siete. Celkové úhrnné náklady na ňu sa odhadujú na 250 miliárd eur. Do roku 2030 má totiž fungovať oporná os dopravy v rámci jednotného trhu. Nevyhnutné dopravné prepojenia – ako základ efektívneho hospodárstva Únie – podľa podpredsedu komisie Siim Kallasa totiž dnes v Európe chýbajú.
Bruselská pravda však pre Slovensko znamená, že získať peniaze po roku 2014 môže byť problém. Kým doteraz bol systém vyčlenených finančných limitov, takzvaná finančná obálka, určený aspoň rámcovo – „nahrubo“, pre finančné limity v rokoch 2014 – 2020 by mali platiť iné rozpočtové pravidlá. Jednotlivé členské štáty by mali o jednotlivé projekty medzi sebou súťažiť. V porovnaní s doterajším systémom by sa tak štáty vlastne postavili proti sebe, jeden by získaval na úkor druhého. Najmä bohaté a skúsené „staré“ štáty majú prirodzenú výhodu, lebo nastavené kritériá vyhovujú skôr im. Nové členské štáty často vlastne nemajú možnosť uspieť, konštatoval pre SNN skúsený špecialista a znalec problematiky s odvolaním sa na dokumenty so slovenskými výhradami, ktoré SR oficiálne odovzdala do Bruselu. Počet koridorov je daný – ten sa meniť nebude. Čo možno ovplyvniť, je najmä a predovšetkým spôsob čerpania peňazí – ale podmienky, za akých to bude možné, nie sú známe a najmä nie sú presne určené tak ako doteraz. V tom je podstata slovenských výhrad. Nie sú presne určené kritériá a Slovensko je teda v situácii, keď sa voľby-nevoľby musí sa usilovať o zmenu, kým v Bruseli nebude definitívne rozhodnuté – a rozhodnuté ešte nie je.
■ TVRDÉ PODMIENKY
Väčšie štáty majú v celej „hre“ výhodu aj v tom, že sa presadili veľké medzinárodné podniky, monopoly. Tie sú v tzv. nových štátoch neraz hlavným vlastníkom dopravných ciest. To je už vysoká politika pri nastavovaní podmienok súťaží, teda aj nového systému, ktorý by mal platiť od roku 2014, povedal pre SNN znalec, ktorý v odbore pracuje. Terajší rozpočet spoločenstva sa skončí v roku 2013. Už dnes je jasné – budúci rozpočet ovplyvní terajšia finančná a dlhová a hospodárska kríza. Oblasť projektov dopravy ukazuje, aké tvrdé budú podmienky na rokovaniach v Bruseli. Peňazí bude menej. Budú sa presúvať do fondu infraštruktúry z kohézneho fondu (fondu súdržnosti), ubudnú teda z fondu určeného pre chudobnejšie štáty – tam patrí aj Slovensko.
■ ŽELEZNICE SÚ ROZPRACOVANEJŠIE
Na konferencii Európskej komisie na Slovensku predstaviteľ ministerstva dopravy z odboru pre projekty železničnej infraštruktúry M. Mečár poznamenal, že od roku 2004, teda od rozšírenia EÚ, počet projektov transeurópskych dopravných sietí vzrástol na dvojnásobok. Pokiaľ ide o železnice, je to dlhodobý proces. Hlavnou osou na Slovensku je prepojenie koridoru Balt – Jadran. Železnice sú oveľa ďalej ako diaľnice – pracuje sa na tom už od roku 1995, dnes je zazmluvnených okolo 70 percent trasy transeurópskeho koridoru z Viedne cez SR do Poľska, ktorá podľa slov predstaviteľky EK, direktoriátu pre mobilitu a dopravu, Lie Potecovej ráta s prepojením až po Košice.
■ SPOLUPRACUJEME S RAKÚŠANMI
Podľa generálnej riaditeľky MD SR Ing. Evy Dulebovej „Slovenská republika víta, že v Európskej komisii bude niekto dozerať na stratégiu prípravy dopravných sietí“. Čerpanie prostriedkov predstavuje asi 25 percent. Dobrá príprava cestných projektov je dlhodobý proces, ale teraz už je zazmluvnených okolo 50 percent, teda to znamená, že je schválená žiadosť, prednosť majú diaľničné projekty zo zdrojov kohézneho fondu (fondu súdržnosti). Slovensko vedno s Rakúskom využilo synergický efekt – vzájomné prepojenie dopravnej siete. Bez prepojenia by sa to vôbec nedostalo do plánu a rozpočtu. Pritom návrh prechádzal sitom troch rozličných schvaľovaní – samotného prepojenia, realizácie a technickej podoby v troch rozličných direktoriátoch EK. Do roku 2020 je pre Slovensko v budúcom rozpočte vyčlenený prístup k 10 miliardám eur, pričom spolufinancovanie projektov Úniou môže byť až do 85 percent. Háčik je však v tom, že keďže nie sú určené presné kritériá, nie je istota čo a či vôbec môžeme dostať. Pri terajších projektoch istota je. To, čo má byť po roku 2014, nielenže istota nie je, ale je aj riziko, že v súťaži o granty Slovensko neuspeje. Okrem toho peniaze z fondov majú byť priamo podriadené Európskej komisii, čím sa posilnia jej právomoci na úkor členských štátov.
Dušan D. KERNÝ