O ČOM JE REČ
Oslávme nášho kráľa Svätopluka
Drahoslav MACHALA
Poprední slovenskí historici Richard Marsina, Matúš Kučera, Ján Lukačka, Ján Baďurík, Martin Homza a Anton Hrnko už opakovane obhájili historickú pravdu, že Svätopluk požíval titul kráľa, i to, že jeho miesto v dejinách starého Slovenska je nezastupiteľné. Zvláštne je však uvažovanie niektorých zlomyseľných novinárov, pre ktorých je slovenské a národné ako pre čerta svätená voda... Nás v Matici slovenskej sa úvahy týchto zapredancov nijako nedotýkajú. S odvolaním sa na dátum 11. marca 894 si pripomenieme 1 120. výročie smrti nášho kráľa Svätopluka. Stane sa tak v stredu 19. marca tohto roku o 13. hodine na nádvorí Bratislavského hradu!
Pamätám sa, aké trápne a hlúpe argumenty zneli v nimi živenej kampani proti osadeniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka aj po nej. Vraj, akú má tento kráľ väzbu k Bratislave? Nuž, celkom zrejmú! Na hradnom kopci sa jednoznačne našli základy veľkomoravského hradiska z 9. storočia, čo ukazuje na časy Nitrianskeho vojvodstva a Veľkomoravskej ríše. Panovníci v tých časoch putovali z jedného hradiska alebo hradu na druhý a tam vždy istý čas pobudli, aby vybrali dane na správu ríše. Takým kráľom bol aj Svätopluk. Franskí analisti nazývajú jeho ríšu aj Regnum Zventebadli – Svätoplukovo kráľovstvo, teda nie kniežatstvo! Keď sa stal mocným stredoeurópskym mocnárom, vždy vládol niekoľko mesiacov aj na tomto hradisku. Tu v roku 882 zhromaždil obrovské vojsko, s ktorým podnikol odvážne výboje a zabral územie až za Viedenský les. O rok neskôr dobyl územie až po rieky Sávu a Drávu. Ak sa pozrieme na mapu Európy, presvedčíme sa, o akú rozľahlú oblasť ide.
Nemci sa nevzdávajú ani Karola Veľkého, ani Fridricha Barbarossu, ani ich výbojov, ani ich veľkých skutkov. Za to my Slováci by sme sa mali ponižovať! Nie, zopakujem to aj po stý raz, že české knieža Bořivoj, ktorý prišiel ku kráľovi Svätoplukovi ešte ako pohan, musel piť z válova s dobytkom, lebo Európa vtedy už bola kresťanská a každý pokrokovejší vladár kresťanstvo prijímal. Bořivoja pokrstili na Svätoplukovom dvore... Hlúposti českého zapredanca Smatanu z filmu V tieni kráľa Svätopluka vznikli zase len z pocitu urazenej márnomyseľnosti, ale nič nezmenia na Svätoplukovej veľkosti. Jeho sila a moc bola taká veľká, že sa jej obávali aj potomkovia franského kráľa Ľudovíta Nemca. Z nich Karol III. Tučný sa strategicky rozhodol, že so Svätoplukom uzavrie mier, a požiadal ho, aby so svojou družinou pricestoval do San Andrä na vrch Kumenberg. Tam si v roku 884, teda pred 1 110 rokmi, obaja vládcovia podali ruky a uzavreli symbolický mier. Desať rokov po tom Svätopluk až do svojej smrti nerobil výboje smerom na Franskú ríšu. O všetkých týchto faktoch vieme zo zápisov franských dokladov známych ako Fuldské letopisy.
Každý štát vedome buduje svoju štátotvornú tradíciu. V našom prípade je to svätoplukovská štátotvorná tradícia, ktorú hodláme systematicky rozvíjať. Na prítomnosť cyrilo-metodskej národotvornej a duchovnej tradície si už zapredanci museli zvyknúť, lebo ju pestujú všetky slovenské kresťanské cirkvi. A keďže je svätoplukovská štátotvorná tradícia mladá, musíme ju upevňovať práve my slovenskí vlastenci, ale systematicky aj slovenský štát. My matičiari to budeme robiť presvedčene, systematicky, bez ohľadu na výkriky do tmy, ktoré sa budú ozývať z akéhokoľvek žoldnierskeho média, dobre plateného zo zahraničia. Takto sa popri slovenskej štátnej vlajke, slovenskej hymne, pečati a ústave k symbolom slovenského štátu môže priradiť aj jazdecká socha kráľa Svätopluka. Práve v jeho roku majú národovci, vlasteneckí učitelia so svojimi žiakmi a študentmi – všetci, ktorým bije v hrudi slovenské srdce – príležitosť ukázať svoje postoje. Jedenásteho marca vás pozývame na Bratislavský hrad pripomenúť si výročie skonu nášho veľkého vladára aj 170. výročie vzniku slovenskej štátnej hymny.