Ivan BROŽÍK
Veľká noc prichádza vždy v jasne známej časovej schéme. Podľa kresťanských cirkví ju slávime prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Túto nedeľu ustanovili na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) v roku 325. Oneskorená je však pravoslávna Veľká noc, na jej výpočet sa totiž stále používa juliánsky kalendár. Historická veda však na rozdiel od jasne daných termínov samotnou prírodou dodnes skúma, ktorý dátum smrti Krista by sa dal považovať za správny, a tak vlastne presne časovo odvodzovať sviatky Veľkej noci.
Mnohí začínajú paradoxne na opačnej strane – pátraním po dátume jeho narodenia. Všimnime si dve pasáže z Lukášovho evanjelia. V prvej z nich sa píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Quirinius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.“ Nemenej zaujímavá je aj druhá zmienka tohto evanjelistu: „V 15. roku vlády cisára Tiberia, keď Pontius Pilatus spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Iturei a v Trachonitidskom kraji a Lysanias tetrarchom v Abiline bol, za veľkňaza Annáša a Kaifáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša...“ Keď podľa dostupných znalostí Ježiš začal verejne účinkovať, mal podľa evanjelií „asi 30 rokov“. Bol to vek, v ktorom sa stal aj Dávid kráľom Izraela. Keď sa teda Ježiš na jeseň v roku 29 dal pokrstiť a vtedy mal 30 rokov, nie je ťažké určiť rok jeho narodenia, ktorý spadá na rok 2 pred n. l. a pravdepodobne na mesiac september alebo október. V prípade jeho smrti, aspoň podľa dostupných záznamov astronómov, v podvečer 3. apríla v roku 33 v Jeruzaleme vyšiel mesiac v splne čiastočne v zatmení. Toto zatmenie sa malo skončiť 51 minút po východe mesiaca. Presný dátum Ježišovej smrti nie je doteraz definovaný, no možností, medzi ktorými sa dá vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla v roku 30, 4. apríla v roku 33 alebo 23. apríla v roku 34. Poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll v knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom smrti je 7. apríl v roku 30. Ale podľa evanjelií (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44) je práve 3. apríl v roku 33 pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Aj známy popularizátor astronomickej vedy Jiří Grygar sa na základe skúmania dobových udalostí na oblohe, opísaných v spomínaných evanjeliách, domnieva, že je to tento dátum. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríla v roku 33. Nesedí tu iba jedno – dožil by sa takmer 34 rokov. Hádanky teda zostávajú nie celkom zodpovedané a pátranie v čase pokračuje. To však asi v súvislostiach vôbec nie je najdôležitejšie.
Ivan BROŽÍK