Ivan BROŽÍK
Naše sviatky sa pomaly menia na kulinárske festivaly. Časť populácie prežíva Vianoce ako obdobie drahej, ale dobrej lyžovačky a Veľkú noc ako príležitosť zarobiť si a vypiť si. Vlani v tomto čase som s úžasom sledoval môjho psíka, ako si na záhrade ustlal medzi sedmokráskami. Len veľmi ťažko by sa dala zohľadniť možnosť, že ten tvor cítil, že bola Kvetná nedeľa. Možno je to najkrajší z názvov dní celého roka.
Najvyššou symbolikou Kvetnej nedele je totiž víťazstvo nad samotnou smrťou. Z pôvodného sviatku paliem, počas ktorého ich mäkké vetvičky, ratolesti, boli neoddeliteľnou súčasťou sprievodov na oslavu akéhokoľvek víťazstva, nám dejiny kresťanskej viery zanechali odkaz – pripomienku víťazstva nad smrťou Lazára. Až vtedy mnohí uverili, čo sa stalo, čo dokázal Kristus. Príroda nám často pripomína tento zázrak. Na Vianoce rozkvitnú barborky či vianočná ruža, na Veľkú noc sú to ľalie alebo veľkonočný kaktus. Čosi jemné, krehké a krásne je pri nás, okolo nás. Samozrejme, ak čo len trochu o „to“ stojíme. A vôbec na tom nič nezmenil ani čas. Palmové ratolesti sme vymenili za rozkvitnuté ratolesti vŕby rakyty, ktorú je vo voľnej prírode z roka na rok ťažšie nájsť. Človek moderný, konzumný a stále slabší telom a neraz aj duchom sa rozhodol, že ju vykántri, lebo mu spôsobuje alergie. Tak ako mnohé iné rastliny, stáročia tvoriace kolorit našej krajiny. Vŕby miznú aj z parkov a útočisko sa pre ne nájde možno už len v záhradách. Je to predsa ozdobný strom, ktorý sa hodí najmä pre väčšie záhrady s jazierkom. Obľube sa tešia najmä pre bahniatka. Tie sú usporiadané do jahňád, ktoré vyrážajú skoro na jar ešte pred vypučením listov. Najkrajšie sú pred rozkvetom, vtedy dostávajú striebristý povrch. Ratolesti bahniatok, posvätené na Kvetnú nedeľu, sa považujú oddávna za ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi. A keďže ich ubúda, je tu – hoci len symbolická – ale asi predsa len priama úmera s pribúdaním toho Zla, pred ktorým nás roky chránili.