Už nemusíme pri rátaní letopočtov váhať nad označením pred Kristom a po Kristovi
Ján KOŠIAR
Hrob Ježiša Krista je prázdny už vyše dvetisíc rokov, lebo Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Kresťania od apoštolských čias až po naše 21. storočia sú povolaní svojím životom svedčiť o tejto skutočnosti. Dnes sa nikto čo len trochu vzdelaný človek s vami nebude prieť, či Ježiš Kristus žil a pôsobil na tomto svete alebo nie. Okrem historických kníh – mám na mysli najmä Nový zákon – sú aj iné nekresťanské pramene, ktoré sa o Ježišovi zmieňujú.
Poprieť historickú osobu Ježiš Krista zoči-voči takýmto dôkazom by znamenalo, že môžeme poprieť aj Aristotela či Platóna. Napokon, celý svet sa dohodol, že Ježiš Kristus je najdôležitejšia osobnosť dejín sveta.
■ ZNAMENIE KRÍŽA
Všetci predsa rátame roky pred Kristom a po Kristovi. Žiaľ, mnohí slovenskí (a nielen naši) autori či novinári sa stále držia nášho letopočtu a pred naším letopočtom. Ale keby ste sa jedného alebo druhého opýtali, aký je to vlastne ten „náš letopočet“, dúfam, že každý by na to prišiel, že tie roky sa predsa rátajú od Ježiša Krista.My kresťania však tvrdíme, že Ježiš Kristus bol Božím Synom a že na tretí deň vo veľkonočnú nedeľu vstal z mŕtvych. To už je vec presvedčenia a našej viery. Dokázať sa to síce nedá, ale rovnako sa nedá ani dokázať, že tomu tak nebolo a nie je. V každom prípade za túto vieru a presvedčenie položilo svoj život nespočetné množstvo mučeníkov. Od apoštolských čias až po súčasnosť našich dní. O mučeníkoch, ktorí zomreli len preto, že v Božieho Syna neverili, nemáme správy.
Kríž, ktorý nám pripomína potupnú smrť Ježiša Krista, sa vypína na vežiach kostolov, na hroboch našich zosnulých, visí v našich príbytkoch, ešte kde-tu v úradoch, školách či zo zlata na krku na retiazke. V tomto znamení zvíťazil cisár Konštantín, ktorý prvý pochopil, že proti Kristovi nemá význam bojovať, ale naopak, že si treba Krista a jeho cirkev získať za spojenca.V našich časoch, pred rokom 1989, to v Rusku urobil Gorbačov. To bola „perestrojka a glasnosť“ – po slovensky a kresťansky povedané – „obrátenie a pravda“. Dnes po skoro troch desaťročiach s nádejou veríme, že Ježiš Kristus má v našej európskej spoločnosti miesto, ktoré mu právom patrí, lebo v znamení jeho kríža sme boli pokrstení, pobirmovaní, rozhrešení, s ním vstávame i líhame si každý deň. A kňaz urobí znamenie kríža aj nad naším bezduchým telom na ceste do hrobu.Ale tak ako Kristovo telo neostalo v hrobe, neostane ani naše. Svätý Pavol nám zanechal aj tieto slová: „A keď Kristus nebol vzkriesený, vaša viera je márna“ (1 Kor 15,17). Nedovoľme, aby sa naša dnešná spoločnosť riadila iba peniazmi.Ježiš Kristus, ako veríme, vyznávame a hlásame, vstal z mŕtvych a je tu, v našom živote, medzi nami. A každý rok si to osobitne pripomíname. Aj keď v dokumentoch Európskej únie nieto o kresťanskom (ani o inom) náboženstve ani zmienky napriek tomu, že Európa bola postavená na kresťanských základoch a hodnotách. Nedajme si ich vziať.
■ SILA NEDELE
Ježiš vstal z mŕtvych v nedeľu. Po anglicky sa nedeľa povie Sunday, po nemecky Sonntag, t. j. deň Slnka. Zaujímavé je oprášiť trochu ruštinu a uvedomiť si význam slova bоскресение – vzkriesenie. Vzkriesenie koho, ak nie Ježiša Krista? Vieme, že v Rusku a neskôr v celom ZSSR i v jeho satelitných štátoch bol Ježiš Kristus a jeho nasledovníci – kresťania – kruto prenasledovaní, zatváraní do väzení i mučení, ale ak chcel Rus, aj komunista a neznaboh povedať nedeľa, musel chtiac-nechtiac ohlasovať svojmu okoliu, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych (Lk 24, 5-6). Tieto slová počuli tri ženy z Jeruzalema, keď prišli v nedeľu ráno k Ježišovmu hrobu. A našli ho prázdny. Nemohli ani len tušiť, že práve ony sa tak stanú prvými svedkami zmŕtvychvstania Pána. Kameň bol od hrobu odvalený a hrob bol prázdny. A Kristov hrob je odvtedy prázdny, Kristus je živý vo večnosti, v cirkvi i medzi nami.
■ POSOLSTVO HROBU
Z prázdneho hrobu sa toto posolstvo rozšírilo do sveta a dosiahlo už iste aj vďaka najmodernejším informačným a mediálnym technológiám každý kút zeme. Je to posolstvo nádeje pre všetkých, že Boh má posledné slovo. Táto veľkonočná zvesť nech živí stále viac vieru každého pokrsteného, ktorý je nielen zapísaný vo farskej matrike a v sčítacom hárku, ale svoje presvedčenie za Boha a národ aj každý deň žije. Dar zmŕtvychvstalého Krista chce dosiahnuť každé ľudské srdce a dať nádej všetkým, najmä tým, čo sú ďaleko na okraji spoločnosti, chudobným a trpiacim.Beh dejín sa vstupom Ježiša Krista obrátil. Smrť Božím zásahom vzkriesenia musela ustúpiť životu, životu, čo viac neumiera, lebo Kristus svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. A my túto pravdu aj v 21. storočí sme poslaní a povolaní ohlasovať nielen slovami, ale aj naším životom.
Autor je rímskokatolícky kňaz,
člen Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov