V Bulharsku sa so živou cyrilo-metodskou tradíciou držia pravoslávneho kalendára
Tibor B. HAČKO
V kresťanskej tradícii je Veľká noc jediný kolísajúci náboženský sviatok. Jeho pôvod však siaha ďaleko pred vznik kresťanstva. Pre južné slovanské národy, hlásiace sa k pravoslávnemu náboženstvu, sa Veľká noc prirodzene stotožnila s gréckym pojmom pascha a je sviatkom radosti a oslavy návratu života. Veľkú noc vyznávali už hebrejci ako Pesach – prechod (astronomický zmysel), keď sa menili časové, resp. slnečné vplyvy.
U Židov mal Pesach veľmi dôležitý historický význam; bol spomienkou na Mojžišovo vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Latinčina pojem upravila na Pascha a stotožnila s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista – podľa kresťanskej viery tretieho dňa po jeho ukrižovaní. To sa udialo okolo roku 30 alebo 33 práve v období okolo spomínaného významného židovského sviatku.
■ CHRISTOS VOSKRESE
Slávenie sviatku Veľkej noci v Bulharsku, kde je silná a živá cyrilo-metodská tradícia, nám ochotne priblížili Elena Arnaudova, radkyňa a riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave, a jej krajanka, riaditeľka z bulharskej školy Christa Boteva Cvetelina Genčeva. „Hoci je podstata Veľkej noci vo všetkých kresťanských krajinách rovnaká , predsa sa v niektorých zvykoch líšime,“ pripomenula E. Arnaudová. „Bulhari slávia príchod Veľkej noci podľa pravoslávneho kalendára. Tento rok sa s príchodom Veľkej noci o týždeň rozchádzame, Bulhari ju slávia až 15. apríla. Budúci rok sa budeme tiež míňať, ale opätovne sa stretneme v roku 2014.“ Najstarším svedectvom o slávení kresťanskej Veľkej noci je zmienka v listoch apoštola Pavla okolo roku 50 n. l.; mimobiblickými dokladmi sú potom spory z 2. storočia n. l. Melita zo Sarda. Oslava príchodu Veľkej noci tradične trvá celých päťdesiat dní, ktoré vrcholia sviatkom Zoslania Ducha Svätého na Turíce. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva veľkonočná oktáva a ľudia v Bulharsku sa zdravia Christos voskrese a odpovedajú si navzájom Vo istina voskrese, čím prejavujú vieru aj nádej v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Bulharsko je kulinárska krajina a podľa tradície sa pečie veľkonočný chlieb nazývaný kuzumak, ktorý sa chuťou snúbi s našou vianočkou. Kým naša vianočka je podlhovastá, kuzumak je okrúhly. Nepečie sa na Vianoce, ale je symbolom Veľkej noci. Zapletené vrkoče v kuzumaku obtáčajú v strede umiestnené vajíčko. Podáva sa už pár dní pred Veľkou nocou a kresťanské rodiny si ho navzájom posielajú ako dar na znamenie vzájomnej úcty. Osoba, ktorá dar doručuje, zvyčajne dostane menšiu sumu peňazí ako poďakovanie.
■ BALKÁNSKE TRADÍCIE
Výhradne na červeno sa farbia veľkonočné vajíčka prevažne v oblastiach pôsobenia pravoslávnej cirkvi v Grécku, Rusku, a samozrejme aj v Bulharsku. Majú tak symbolizovať krv ukrižovaného Ježiša Krista. A prečo práve vajíčka? Lebo sú symbolom plodnosti. Tradičným zvykom je ťukanie varených vajíčok jedno o druhé. Deti, ale aj dospelí si vzájomne a postupne medzi sebou ťukajú vajíčka o seba. Ten, komu vajíčko pukne pod nárazom, prehráva. Komu vajíčko nepraskne, ten bude mať celý rok šťastný. Deti si však vymýšľajú rôzne okľuky ako zvíťaziť a neraz ich nahrádzajú drevenými. Potom súťaž samozrejme vyhrajú. Bulharská Pascha nie je ako naša šibačka spojená s prúdmi vody a pištiacimi dievkami. Bulhari sa navštevujú so šibákom cez Vianoce. Veľkú noc ohlasuje bohoslužba a veľkonočné vigílie. Začínajú sa zapálením veľkonočného ohňa. Od neho sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky, na Slovensku nazývané paškál. Aj tu je paralela našich kultúr cez byzantskú Paschu. Zapálená sviečka, ozdobená znamením kríža a symbolmi Α a Ω, vyjadruje začiatok a koniec vekov. Bulhari tradíciu Veľkonočného baránka, ktorý v židovskej tradícii predstavoval Izrael ako Božie stádo vedené Hospodinom, uctievajú ako pripomienku symbolu obetovania Ježiša Krista za spásu sveta, lebo on je baránok.
■ JUBILEUM INŠTITÚTU
Bulharský inštitút, ktorý slávi už 40. výročie svojho založenia, v spolupráci so základnou školou Christa Boteva v Bratislave popularizuje podujatia bulharskej kultúry pre návštevníkov hlavného mesta Slovenska, Paschu nevynímajúc. Budú sa maľovať vajíčka a uskutočnia sa stretnutia krajanov. Do povedomia obyvateľov Slovenska sa tak dostávajú informácie o Bulharsku ako krajine s bohatou minulosťou, pamiatkami, ale aj krajine s krásnou prírodou, vyspelou kultúrou, priateľskými ľuďmi a kulinárskymi dobrotami. Most prelínania kultúr cez odkaz veľkého diela našich spoločných a svätých bratov Cyrila a Metoda si treba pripomínať a chrániť ho.