Ani v zahraničnej politike kritici nedožičia vláde zvyčajných rozbehových sto dní
Dušan D. KERNÝ
Slovenská vláda nedostane nijakých sto dní ani v oblasti zahraničnej politiky, hoci práve tam je republika najstabilnejším medzinárodným partnerom. Svedčí o tom koordinovaný pokus médií na Slovensku a v Čechách a opozičnej poslankyne spochybniť a zneistiť verejnosť a voličov najúspešnejšej európskej sociálnodemokratickej strany a deštruovať povolebnú stabilitu na Slovensku.
Demonštratívna mediálna masáž nastala hneď pri prvej zahraničnej ceste slovenského premiéra – do Prahy. Médiá na Slovensku zaryto mlčali o tom, koľko zlej krvi sa narobilo vo vedení ministerstva zahraničných vecí za ministra M. Dzurindu, kde sa len „vystreľovali pokyny“. Lenže v časovej súvislosti s pražskou návštevou R. Fica chceli šíriť „hrozbu ficovskej zahraničnej politiky“. Chceli spochybniť ministra zahraničných vecí. Vraj údajne „hrozí opäť servilita voči rôznym diktatúram a najmä voči Rusku“. Minister M. Lajčák „nedokáže poctivo zodpovedať jedinú otázku“ z tejto oblasti. Pritom práve tento minister chce „zmeniť z propagandistického centra jednej politickej strany na ústrednú inštitúciu“. To, že ministerstvo bolo netransparentne v rukách jednej politickej strany, sme nikdy nepočuli z médií počas minulej vlády.
Je doslova tragédiou mediálnych pomerov na Slovensku, že to musí povedať až novo nastupujúci minister, nestraník s bruselskou stážou. Vláda – podľa médií neschopných zásadnej kritiky voči metódam minulej – nesmie dostať nijakých sto dní a musí byť od prvopočiatku spochybňovaná. Pritom práve pražská, prvá zahraničná cesta predsedu vlády ukazuje dramatický rozdiel medzi rozloženou českou vládou a neistých českých pomerov na rozdiel od slovenskej politickej a parlamentnej stability. Za týmto spochybňovaním sú najmä zahraničné záujmy a v podstate nekalé úsilie opozície. České Hospodářské noviny tvrdia, že „Fico hýří úsměvy, ale v EÚ je mají za falešné.“ Pražské noviny sa usilujú vyvolať dojem, že pokiaľ ide o medzinárodnú dôveru, bude mať R. Fico „ťažkosti“. Práve v Prahe sa však jasne ukazuje, aký je rozdiel medzi ČR, ktorá odmietla spoločné európske postupy v oblasti meny, a Slovenskom, ktoré plní svoje záväzky. Okrem toho komunistická strana sa práve stala druhou najsilnejšou politickou silou v českom štáte.
■ REALISTICKÉ HODNOTENIE
Pred schôdzkou Severoatlantickej aliancie zodpovedajúcim spôsobom prispejeme k obrane pred novými politickými hrozbami, deklarovali sme to spoločne s Poľskom, MR a ČR. Pokiaľ ide o prvé medzinárodné prejavy – či už R. Fica alebo I. Gašparoviča – pre jedného z najskúsenejších diplomatov USA A. Wersbowa sú viac ako povzbudivé. Pozitívne sa o nich vyjadril nedávno v Bratislave. Na Slovensku nemôžeme nevidieť rozklad českej politickej scény a napokon aj to, ako sa kopíruje slovenská skúsenosť – napr. priama voľba prezidenta. V Česku je problematizovaná demokracia, vlády sa dostali pod kuratelu trhov, úplatkárske aféry trvalo ochromujú politiku, vládu a parlament. Po dvoch desaťročiach je jasné, že rozhodnutie pre samostatnú republiku bolo správne. Česko a Slovensko majú výnimočné a priateľské vzťahy. Čo všetko sa hovorilo proti vzniku Slovenskej republiky! A dnes sú tieto vzťahy súčasťou stability regiónu, EÚ a NATO.
■ HLASY POCHYBOVAČOV
Tón spochybňovania našej vlády udal šéfredaktor Hospodářskych novin v Prahe spoločne s poslankyňou drvivo porazenej SDKÚ Magdou Vášáryovou. Tá sa mu zverila, aké má „veľké pochybnosti, či Slovensko zostane právnym štátom“. Ona „chce zostať mecenáškou a presadzovať dobrých ľudí a dobré myšlienky“. Jednou z prvých je tvrdenie, že Robert Fico o ničom nerozhoduje, že je len akoby riaditeľom akciovej spoločnosti a strana SMER-SD nie je autentickou ľavicovou stranou. Pani poslankyňa si nevšimla, že voľby skoncovali s reklamnou ilúziou, ktorú tak usilovne pomáhala šíriť, a to nepretržite: mylnej predstavy, že bez SDKÚ niet na Slovensku demokracie. Na vlne spochybňovania však začali „vysielať“ aj ďalší autori v českých novinách a „autorky“ súkromných televízií na Slovensku. Spochybňovanie je jasným zastreľovaním sa na prospech Budapešti. Rozložená politická scéna v Česku, medzinárodne neúspešná alebo izolovaná Budapešť – to vidí každý. Určite nemôže byť v slovenskom záujme v takejto situácii spochybňovať stabilnú vládu a stabilný parlament na Slovensku.