Ako bolo, čo bolo
Peter VALO
Svojho času sme kupovali slepačie vajcia v jednom z obchodných reťazcov. Asi pred dvomi rokmi manželka privoňala k rozbitému vajcu a pokrčila nosom. Neboli to záprdky, len mali akúsi vedľajšiu arómu. Istý známy povedal, že to závisí od toho, čím tie sliepky kŕmia, a vysvetlil nám, aké údaje sa dajú vyčítať z pečiatok na vajciach. Znelo to síce hodnoverne, ale radšej kupujeme vajcia od známeho domáceho producenta a tie nesmrdia.
Pred pár týždňami sa v Komárne nakazilo dvadsaťosem detí salmonelou z vajec. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v médiách oznámil, že boli privezené na Slovensko z nelegálneho chovu a u nás ich len označili slovenskými identifikačnými znakmi. Veterinári našli dodávateľov problémových vajec, ktorí nechovajú sliepky, nemajú chladiace boxy, nevlastnia ani triediacu linku, ale distribuovali k nám skoro dva milióny vajec.
Všetko sa začalo v Bruseli. Tam si zmysleli, že zmenia pravidlá chovu hydiny a produkcie vajec. Zlepšenie životného prostredia pre sliepky nie je zadarmo. Šikovný si vie však poradiť. Stačilo sfalšovať dodacie listy. Dôvera v pečiatku na vajci, o ktorej nám prednášal známy, sa rozplynula. Doteraz sme poznali pranie špinavých peňazí a teraz máme aj pranie špinavých vajec. Veterinári požiadali o súčinnosť políciu, lebo je vážne podozrenie z nelegálneho dovozu vajec.
Náš kupujúci vie, že slovenské potravinárske produkty spĺňajú oveľa prísnejšie normy ako väčšina zahraničných. Kúpi si balenie vajec, keď na obale vidí znak Slovenskej republiky. Keď ho však doma otvorí, ide ho trafiť šľak. Vnútri sú vajcia z Poľska. A máme tu ďalší malý trik. Navyše nás šokuje, keď odborník povie, že takéto zabalené vajcia boli z hľadiska pravidiel Európskej únie v poriadku. Podobné triky fičia v obchodných reťazcoch, ktoré radi zabalia tovar, ktorý kúpia najlacnejšie. V akých podmienkach prebiehal transport a balenie vajec, o to sa kontrolóri začali zaujímať až po epidémii salmonely v Komárne.
Prečo ma to štve? Veď to bolo „len“ dvadsaťosem detí nakazených salmonelou. V konečnom dôsledku sa „malé triky“ nemusia používať len na vajciach. Čo tak mäso? V Archíve štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave nájdete kauzu z roku 1907. Za lekármi prichádzali pacienti s vysokými teplotami. Mali príznaky zápalu pobrušnice a trpeli na prudké krvavé hnačky. V krátkom čase umrelo dvanásť ľudí. Pri pitve našli u nich zväčšenú slezinu. Diagnóza bola hrozivá: antrax, teda slezinová sneť. Vyšetrovaním sa zistilo, že istý chovateľ doviezol na bitúnok mäso z chorej kravy. Keďže dobre vedel, že mu ho nepreberú, dovolil si „malý trik“. K telu chorého zvieraťa pribalil vnútornosti z inej, zdravej kravy a zverolekár, ktorý mäso prehliadal, chorobu nepostrehol.
Pri komárňanskej salmonelóze síce nikto neprišiel o život, ale mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo urobiť, aby k čachrovaniu s pečiatkami nemohlo dôjsť aj pri iných potravinách. Pred pár rokmi mali európske krajiny hlavu v smútku pre chorobu šialených kráv, ktorá sa šírila z Veľkej Británie. Nikde nie je napísané, že nemôže prepuknúť ďalšia. Kde je záruka, že k nám niekto nedovezie a pod naším označením nepredá čosi nebezpečnejšie ako salmonelové poľské vajcia. Preto vítam požiadavku ministra Jahnátka, aby sa nelegálny dovoz, distribúcia či predaj kontaminovaných a zdraviu škodlivých potravín začal posudzovať ako trestný čin všeobecného ohrozenia. V opačnom prípade bude istejšie, keď si kúpite zopár sliepok a kohúta a zabezpečíte si produkciu vlastných vajec na vlastnom balkóne, o kravách a sviniach ani nehovoriac.