Prečo sa stále oprašujú amnestie...


zelenayová webPOZNÁMKA

Prečo sa stále oprašujú amnestie...

Eva ZELENAYOVÁ

Zatiaľ čo Iveta Radičová cestuje po Európe a vraj odovzdáva svoje vedomosti, na Slovensku ju má nahradiť kniha rozhovorov, ktorú spracovala jej dvorná novinárka Ľuba Lesná. Radičová robí „drahoty“ a tvrdí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpi a nebude znova kandidovať v prezidentských voľbách. Ale je známe, že vie vyhovieť „prosbám“, ak ide o „blaho ľudu“. A tak sa dá s istotou očakávať, že ak pravica nebude mať spoločného kandidáta voči ľavicovému, napríklad Ficovi, Radičová sa rada obetuje.

A už to tak vyzerá, že bude musieť. Veď ľudová platforma, ako sa nazvali KDH, SDKÚ-DS a Most – Híd, sa už jasne vyjadrila: súčasných známych kandidátov pochádzajúcich z prostredia KDH nepodporí. Konkrétne Jána Čarnogurského a Radoslava Procházku. Je to iste neférové najmä voči Čarnogurskému, keďže to bol on, kto odporúčal za svojho nástupcu na čele strany Pavla Hrušovského, a ten mu to odpláca tým, že sa mu stavia do cesty. A čo Procházka? Tiež bývalý kádehák, od začiatku straníckej kariéry prudko stúpajúci preferenciami nahor. Zostal aj so svojou Alfou u spolustraníkov nepochopený, ale chuť stať sa prezidentom mu to nezobralo.

Už od vlaňajška je známy prvý kandidát na úrad prezidenta Andrej Kiska. Na prvej spoločnej prezidentskej debate v Mlynskej doline bratislavského Univerzitného pastoračného centra rezonovali najmä témy týkajúce sa kresťanskej morálky. Na pretrase boli interrupcie, homosexualita a nevynechal ani odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Na šikovne položenú otázku Čarnogurský odpovedal svojským spôsobom. A tak sa prítomní dozvedeli, že pán kandidát by síce nepodpísal zákon o registrovaných partnerstvách, lebo nie je dobrý, ale vie si predstaviť splnenie ich požiadaviek v rámci existujúcej legislatívy. Ostatným kandidátom nerobí problém nijaká z liberálnych požiadaviek.

Azda už dnes okrem fanatických vyznávačov značky KDH nikto nepochybuje o jej  zneužití politikmi tohto hnutia. Bohorovnosť, s akou sa Ján Figeľ štylizuje do úlohy jediného spravodlivého sudcu, sa samozrejme neznáša s pokorou a so sebareflexiou a občas mu nastaví zrkadlo. Pri pamätnom kríži na mieste tragickej nehody, pri ktorej pred sedemnástimi rokmi zahynula kontroverzná postava v kauze zavlečenia M. K. ml. Róbert Remiáš, podmienil budúcu účasť KDH vo vláde vyšetrením tejto udalosti. Článok v Sme vyvolal obrovské množstvo reakcií a ozval sa aj Jozef Šátek, vedúci vyšetrovacieho tímu od novembra 1998 aj na vyšetrovanie vraždy Remiáša. Jeho svedectvo objasňuje i neuveriteľný zápas pravice o svojho generálneho prokurátora, keď počas voľby dopustila zmeniť zákon, len aby dosiahla svoj cieľ. Šátek totiž uviedol: „Tomuto vyšetrovaniu nikdy nebránili tzv. Mečiarove amnestie. Toto vyšetrovanie bolo v podstate ukončené v auguste 2004 s presným označením páchateľov a so zabezpečením dostatočného rozsahu dôkazov. Dozorujúca prokurátorka a Úrad špeciálnej prokuratúry však vyhoveli nezmyselným návrhom obhajcov vtedajších obvinených a prakticky zničili trojročnú ťažkú prácu vyšetrovateľa, čím sa dôkazná situácia úplne zmenila v prospech páchateľov. Páchatelia sú teda známi, dôkazy boli zabezpečené, ale prokurátorská ‚elita‘ zabránila uplatneniu práva a spravodlivosti. Z tohto dôvodu nerozumiem vyjadreniam predstaviteľov KDH.“

Je toho viac, čomu sa v politike KDH nedá rozumieť. Ani ustavičnému vznášaniu návrhu na zrušenie Mečiarovych amnestií, keď je KDH aktuálne v opozícii. Keď boli vo vláde a mali ústavnú väčšinu, na amnestie si nespomenuli. Ani na Mečiarove, ani na Kováčovu milosť vlastnému synovi, upratanému do diplomatických služieb. Slovensku už chýba iba prezident z tohto zoskupenia...                                                 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.