KOMENTÁR
Začína sa súmrak oligarchov?
Roman MICHELKO
Ekonomická kríza má aj svoje pozitívne dôsledky. Systém, ktorý sa tu od konca sedemdesiatych rokov budoval, sa ocitol pred kolapsom a dejú sa veci pred niekoľkými rokmi či mesiacmi nepredstaviteľné. Na začiatku ekonomickej krízy išlo všetko ešte v starých koľajach. Megazlyhanie bankárov sa sanovalo z verejných zdrojov. Najbohatší , ktorí vedeli, aká je ich sila, si zobrali politikov ako rukojemníkov a tí len poslušne plnili ich zadania. My všetci, najmä však čoraz viac decimovaná stredná vrstva, sme sa poskladali a zachránili banky, aby si už o rok veľkopodvodníci z finančného sektora znova vyplácali svoje astronomické bonusy.
Cyprus urobil tomuto modelu koniec. Samozrejme, prvý pokus, ako riešiť cyperskú krízu, bol ešte v zaužívaných schémach. Všetci vkladatelia (aj tí, čo mali na konte zopár eur) sa mali zdaniť mimoriadnou daňou a takto vyzbieraná suma mala potom zakryť zlyhania tých, ktorí celý kolaps spôsobili. Chvalabohu, nestalo sa. Nakoniec ako vieme, vklady do 100 000 eur zostali nedotknuté a na konsolidácii sa v dosiaľ nebývalej miere podieľajú aj tí najbohatší.
Kauza Cyprus má tak konečne jeden pôvodne nezamýšľaný dôsledok. Ukázalo sa, že obľúbený šport oligarchov (nielen tých ruských ) – beztrestne optimalizovať dane, rozumej nehanebne okrádať vlastné krajiny, nemusí byť bez následkov. Zároveň však Cyprus vydal jasný signál – daňové raje už nie sú tým, čím boli. Uliať si ťažké milióny či miliardy do daňových rajov a potom si ich bezstarostne užívať, tento model Cyprom skončil.
Napokon je celkom dobré, že banková kríza doľahla práve na daňový raj. Aj preto bola záchrana tejto ekonomiky na európskej úrovni politicky veľmi obťažná. Merkelová by pol roka pred voľbami sotva vysvetlila svojim voličom, že treba zachraňovať štát, ktorý má síce len 700 000 obyvateľov, no napriek tomu je druhý najväčší investor v Rusku. Presadiť tvrdé podmienky záchrany Cypru bolo ľahšie aj preto, že v čase, keď sa riešila kríza tejto ekonomiky, na verejnosť sa dostali zoznamy prominentov, ktorí si svoje „ťažko a poctivo“ zarobené milióny ulievali do iných daňových rajov. Zoznam 130 000 „celebrít“, ktoré svoje štáty okradli o 25 biliónov dolárov, bol tou povestnou poslednou kvapkou, ktorá z týchto podvodov urobila top tému verejnej diskusie. V čase bezuzdného škrtania, najmä v sociálnej oblasti, je otázka daňových únikov na výsosť aktuálna a schopnosť tolerovať takéto maniere oligarchov sa dostáva k nule.
To však nie je jediná téma, ktorá sa v posledných dňoch otvára. Ďalšou veľkou a veľmi aktuálnou témou je, ako zabrániť vyberaniu bezprácnej renty pre úzke skupiny zväčša tiež oligarchov, ktorí si dokážu podmienky nastaviť tak, aby im vyhovovali a aby im zabezpečili bezpečný a dlhodobý zisk s minimálnou mierou rizika.
Aby bolo jasné, o čom hovoríme – obzvlášť krikľavé je to v prípade zdravotných poisťovní, záchraniek a medicínskych laboratórií. Vplyvná a dobre zorganizovaná skupina (Penta) si za čias ministra Zajaca presadila taký model fungovania, ktorý jej garantuje zisk v podstate bez akéhokoľvek podnikateľského rizika. Veľmi podobné je to aj v prípade nebývalého rozmachu tzv. fotovoltaliky, resp. masívneho stavania slnečných elektrární. Výkupné ceny takejto energie boli nastavené tak, že návratnosť takýchto projektov bola vyrátaná na tri roky. V štandardnom biznise je pri investíciách podobného rozsahu obvyklá návratnosť v rozpätí desiatich až dvanástich rokov. Potom už len stačilo skupinám zainvestovať a dlhé roky vyberať rentu.
Zavádzajúce je, že tento systém nie je vnímaný ako priama korupcia, ale má množstvo podobných charakteristík. Je to systém, ktorý môže takto efektívne fungovať len pri dvoch predpokladoch. Investori musia mať na začiatku relatívne vysoký kapitál a zároveň musia disponovať veľkým politickým vplyvom, aby dokázali presadiť podmienky biznis modelu tak, aby bol šitý im na mieru a zároveň bol dlhodobo udržateľný.
A ako vieme, snaha akejkoľvek vlády niečo s tým urobiť (zmeniť podmienky), naráža na nebezpečenstvo medzinárodných arbitráží. Ľuďom sa však postupne otvárajú oči a udržanie podobného modelu je čoraz ťažšie. Až sa zdá, že možno postupne nastáva súmrak oligarchov.