SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Prečo Z. Brzezinski pochválil V. Mečiara – a iných
Ako rýchlo beží čas! V roku 2008 – to sme ešte platili korunami – matičné Slovenské národné noviny a Literárny týždenník boli jediné médiá na Slovensku, ktoré recenzovali knihu amerického nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku J. Stiglitza. Jej názov: Skutočná cena vojny – trojbiliónová vojna, dôsledky konfliktu v Iraku.
Tieto riadky píšem však o človeku, ktorý je vždy v Bratislave potešený, že je v našom meste. Menuje sa Zbigniew Brzezinski. Bol poradcom prezidenta USA a už desaťročia ovplyvňuje zahraničnú politiku v USA, vo svete a v strednej Európe osobitne. V Bratislave bol na konferencii Globsec. Jednu časť – kritickú voči americkej politike a americkému postaveniu vo svete – začal vetou o „troch biliónoch premrhaných peňazí“ na vojnu v Iraku a vzniku éry teroru globálneho chaosu. Počulo to okolo tisícky účastníkov zo šesťdesiatich dvoch štátov.
Globsec posadil Bratislavu na mapu významných medzinárodných podujatí. Potrebovali sme päť rokov na to, aby nám jednu z najostrejších kritík americkej politiky, politiky prezidenta Busha a viceprezidenta Cheynyho, zopakovala americká autorita analýzy globálneho vývoja. Sami ako keby sme na to nevedeli prísť, sami ako keby sme si nevedeli prečítať Stiglitza, analýzu trojbiliónovej vojny (toľko premrhaných dolárov!) a prísť na to, že má pravdu. Veľa to hovorí o našich pomeroch!
Z. Brzezinski je ťahák – dodnes málokto o geopolitike hovorí tak zreteľne. Globsec-u meno Brzezinski dalo o. i. lesk a – a v tom odlesku sa „kúpali“ všetci okolo. Aj mňa pritiahol. Pamätám si dobre, akou senzáciou u nás a búrkou nevôle v Moskve to bolo, keď vystúpil v Ústave mezinárodních vztahů v Prahe v roku 1967. Americký geopolitik poľského pôvodu, považovaný za zarytého antikomunistu a antisovietčíka, na jeseň v roku 1967 otvoril v Prahe iný pohľad na dejiny Európy, bol predzvesťou aj nového prístupu USA – názoru, že zmeny musia prichádzať predovšetkým zvnútra, silou domáceho pohybu. Jeden z vtedajších čs. pozývateľov si to potom – po roku 1968 – odpykal dvadsaťročným umývaním okien a jeho syn teraz v Bratislave patril medzi špičkových hostí z radov českej diplomacie.
Spomínam si aj na sobotu 3. júla 1993, keď pol roka po vzniku samostatnej Slovenskej republiky na pozvanie vtedajšieho predsedu vlády hovoril Z. Brzezinski o „novom svetovom poriadku“, definícii globálnej reality, s ktorou prišiel prezident G. Bush st. po skončení studenej vojny a rozpade sovietskej veľmoci. Z. Brzezinski vtedy hovoril o globálnom zmätku, v ktorom jestvujú aj tri Európy, Slovensko patrí do druhej a je otázka, či ho tá prvá prijme. Stretnutie sa stalo povestné okrem iného aj pre výrok vtedajšieho predsedu vlády V. Mečiara, že mu Brzezinski spôsobil bezsenné noci. Nespal, lebo hlavným nebezpečenstvom, o ktorom sa dozvedel, bolo vylúčenie z procesu integrácie napriek tomu, že integrácia (do Európy) môže o. i. prebiehať spôsobom, ktorý je pre krajiny strednej Európy škodlivý.
Americký hosť je tu v Bratislave dnes ako doma. Našinec si nemohol nevšimnúť, že teraz na rozdiel od roku 1993 nehovorí o globálnom zmätku, ale o globálnom chaose. A hovorí o tom, že „mierová transformácia Československa pri vzniku dvoch štátov je modelom demokratickej vyspelosti“. V odlesku tohto tvrdenia sa môžu „kúpať“ tí, ktorí na konferencii Globsec neboli, ale zato boli priamo pri ústavnom zániku ČSFR.
Kým tvrdenie o „premrhaných troch biliónoch a desiatich tisícoch ľudských životov“ prišlo s päťročným oneskorením, tvrdeniu o „modeli demokratickej vyspelosti pri mierovej transformácii Československa a vzniku dvoch štátov“ to trvalo dvadsať rokov.