POZNÁMKA
Politická nekultúrnosť „na živo"
Eva ZELENAYOVÁ
Na politickej scéne máme nadmieru flexibilné politické strany, ktoré dokážu svoj konzervatívny program hravo prispôsobiť ľavici či liberálom, keď ide o vládnutie. Jediné politické strany, ktoré sú médiami ostentatívne vysúvané do politického dôchodku, sú strany preferujúce národnoštátne záujmy. V súčasnosti sa celkom úspešne o mimoparlamentnú pozíciu uchádza SNS. Nové vedenie sa úspešne vyrovnáva so starými tvárami v strane. Bývalý, vylúčený šéf národniarov zas tvrdí, že ide o dôsledok premysleného scenára, v ktorom hlavnú úlohu hrajú peniaze. V každom prípade na politickej scéne zostávajú priam obscénne figúrky, na ktorých sa už nedá ani len zabávať.
Napríklad Radoslav Procházka. Bývalý ústavný právnik, bývalý poslanec za KDH a súčasný kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Hoci reprezentuje len sám seba, je mediálnym borcom. Popravde nemá čo povedať, ale to neprekáža mediálnym dramaturgom, aby ho neobsadzovali. Naopak. Predtým než vstúpil do politiky, pôsobil celkom seriózne, argumentoval, zbytočne neplytval slovami. Politika ho neuveriteľne zmenila. Odrazu nie sú dôležité právne čisté riešenia, argumenty, nahradilo ich politické klišé a invektívy voči politickým odporcom.
Procházka prešiel politickým tunelom, z ktorého vyšiel sebavedomý a samoľúby narcista. Štylizuje sa do vysnívanej úlohy prezidenta až tak, že zabúda, čo hovorí. Nekontroluje sa. Intriguje. Napríklad zodpovednou za zmeny zákonov pri nastoľovaní politických záujmov pokojne označí dnešnú vládnu stranu. Aj keď to nebolo tak dávno, čo koalícia, ktorej bol súčasťou, zmenila zákon o rozhlase a televízii len preto, aby do čela verejnoprávnej inštitúcie dosadila svojho človeka. Nehovoriac o voľbe generálneho prokurátora, ktorú tak dokatovala bývalá koalícia, že dodnes je vážnym politickým problémom. Procházka bol súčasťou vtedajšej vládnej koalície, ktorá zanechala za sebou spúšť. Politickú i politickej kultúry. Keď sa nedávno stretol v diskusnej relácii s poslancom Smeru Róbertom Madejom, vyvolával skôr ľútosť než obdiv. Odišiel síce z KDH, ale politické maniere tohto subjektu mu zostali. Koho len chce ohúriť poznámkami na adresu kolegu – myslím si, že je skvelé, že máme nového politológa? Alebo zhadzovaním protivníka poznámkami, že veď hovorí len to, čo dostane na Súmračnej?
Procházka je prvý kandidát prezidentských volieb, ktorého nehamuje nijaká sebareflexia. Chýba mu to, čo u iných kritizuje. Napríklad prezidenta Ivana Gašparoviča obviňuje z márnomyseľnosti, ktorú by vraj mal obrúsiť, aby Ústavný súd SR fungoval. Ide o cynizmus alebo aj o zlomyseľnosť, lebo sa spolieha na to, že volič nie je zorientovaný v odbornej problematike a uverí mu? Ak už dnes sa vysmieva svojim voličom, čo by asi robil ako prezident? Procházka síce pochádza z kresťanskodemokratického prostredia, ale žiaľ politického. A v ňom niet nijakej pokory. Tak veľmi potrebnej v politickej službe pre ľudí.