Prestrelka argumentmi v banskobystrickom Múzeu SNP


UPNMladí slovenskí, poľskí, českí a maďarskí vedci a historici o našich novších dejinách

Dušan D. KERNÝ

O slovenských dejinách sa stále nepovedalo všetko. Vyplynulo to z dvojdennej vedeckej konferencie univerzít z Banskej Bystrice a Košíc, ako aj Ústavu pamäti národa a Múzea SNP. Predstavitelia mladej generácie historikov a doktorandi katedier histórie dvoch univerzít dokázali nevyhnutnosť a schopnosť nového generačného prístupu.

esterházyUkázala to aj diskusná „prestrelka historikov“ o pôsobení niektorých partizánov. Súvisela s tým, ako dnes hodnotiť fakty násilia na civilných osobách. Konferencia mala medzinárodný charakter – zúčastnili sa na nej poľskí, českí, moravskí a maďarskí historici. Konala sa druhý raz pod názvom Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989, osobnosti známe a neznáme. Práve toto zameranie robí konferenciu výnimočným podujatím – cez pohľad na osudy jednotlivých osobností faktograficky nasýtene podáva príbeh osudov ľudí ako súčasť atmosféry dejinnej mozaiky. Znie neuveriteľne, že na nekaždodennej konferencii v historicky pôsobivom prostredí Múzea SNP v Banskej Bystrici sa okrem Rádia Lumen zúčastnili len Slovenské národné noviny.Príspevky zahraničných účastníkov zaľudnili historické deje a zároveň podnietili alebo vyprovokovali nevyhnutnosť diskusie a odbornej polemiky. Týkalo sa to ľudských a politických príbehov spätých s poľsko-slovenským pohraničím a opakovanými posunmi našich severných hraníc. Téma je v mnohom dodnes predmetom rozličných výkladov a odlišnej interpretácie faktov. Kým severná hranica a jej príbeh nie je laickej verejnosti tak široko známy, iné je to s postavou Jánosa Esterházyho /jeho busta na snímke/. Otvorenosť akademickej pôdy však dala možnosť nehatene odznieť aj idealizovanému pohľadu vedca z Budapešti. Vedec z Historického ústavu Maďarskej akadémie vied István Janek bezbariérovo, bez tlmočníka uviedol bohaté citácie na tému – János Esterházy a slovensko-maďarské diplomatické vzťahy v rokoch 1939 – 1945. Ako jediný vyvolal upozornenie, že ide o idealizovanú podobu tohto kontroverzného politika. Tento fakt je výzvou pre ďalšie podujatia dať kontroverzné počínanie J. Esterházyho do súvislostí nepopierateľných historických faktov.

                NEBOLO OPONENTA

Je to výzva aj v širšom význame – ide o to, aby mladá slovenská historická veda urobila všetko aspoň pre čiastočné vyplnenie obrovského priestoru, ktorý tu zostal po Dr. Ladislavovi Deákovi, vynikajúcom znalcovi archívnych prameňov. Tie, dlho zamlčiavané, až v minulom desaťročí mohli zásluhou Matice slovenskej vyjsť knižne. Preto fakt, že nikto„neodpovedal“ maďarskému vedcovi počas konferencie iným referátom, nás zaujal mimoriadne. Bez odozvy zostalo aj vyjadrenie Dr. Janeka, ktorý hovoril o „znovuzaujatí“ Košíc Horthym. Ten na bielom koni tu vtiahol na čele okupačných vojsk po Viedenskej arbitráži 1938, keď Maďarsko zabralo územia na slovenskom juhu. V diskusii s autorom týchto tvrdení budapeštiansky vedec pripustil nenáležitosť termínu „ znovuzaujatie“. Aj tento „detail“ svedčí o neprijateľnom odlišnom ponímaní a odlišnom slovníku na tie isté udalosti. Tak v prípade príspevkov o severnej hranici, poľsko-slovenského sporu o severný Spiš a Hornú Oravu, ako aj o J. Esterházym je cenné, že konferencia umožnila vecnú diskusiu o slovenských dejinách z pohľadu vedcov štyroch štátov Európskej únie.

                MÝTY A FAKTY             

Konferencia mala štyri základné časti, kde sa rozobrali v dvadsiatich štyroch vystúpeniach neraz dramaticky kruté osudy jednotlivcov z politiky, armádneho prostredia, bezpečnostných zložiek, hospodárstva a kultúry, ako aj cirkvi a náboženských skupín. Oživením bol trebárs príspevok o Gustávovi Husákovi očami jeho ešte žijúcich spolužiakov, medzi nimi aj výrazného podporovateľa SNN Imricha Kružliaka. Podobná bola dobre dokumentovaná analýza nemeckého vynálezcu „českého“ tatraplánu Hansa Ledwinku z Kopřivnice. Anton Hruboň (UMB) predstavil zásadné tézy Slovenský národný socializmus v koncepciách Štefana Polakoviča a Stanislava Mečiara. Štefan Balberčák (UPJŠ) život „vlastnými“ zavraždeného hrdinu SNP Ľudovíta Kukorelliho. Lucia Halmová prispela unikátnym regionalistickým dokumentom. Metódou oral history vyvracala niektoré partizánske mýty bez toho, aby znižovala zásluhy ľudí, ktorí bojovali proti nemeckým vojskám. „ Ide mi len o to, aby laická verejnosť nepodliehala omylu, že účasť v SNP bola automaticky hrdinstvom, že účastník sa mechanicky dá považovať za hrdinu.“



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.